Ľutujem že som ťa spoznala.✅

🌹30🌹

,,Áno otec, už ju mám.....áno.....áno.... čau."
Pomaly som začala vnímať okolie a snažila sa zistiť kde som. Obzrela som sa okolo.

Malá miestnosť, jedno malé okno, a železné dvere. Vyzeralo to tu ako vo väznici. Chcela som si pretrieť oči no zistila som že mám ruky priviazané k sebe.

Za dverami stal Tyler a sledoval ma. Chcela som začať kričať no to by som na ústach nemohla mať nejakú látku. Nechcela som byť citlivka a plakať no nedalo sa. Tyler otvoril dvere a podišiel ku mne.
,,Nerev."
Zakričal na celú miestnosť. Z očí mi išli viac a viac sĺz.
,,Prestaň." Chcel aby som sa mu pozrela do očí, ale je to netvor.

,,Prosím."
Poprosil ma, čudovala som sa že pozná to slovo. Pozrela som sa na neho a obzerala si jeho tvár. Utrel mi slzy a pri jeho dotyku mi prišlo zle.
Dal mi dole látku ktorú som mala na ústach.
,,Ako dlho som tu?" Pozrel sa na hodinky a začal rátať.
,,Päť hodín asi."
,,Som hladná, Tyler." Pozrel sa na mňa zlým pohľadom.
,,Blbé."
Postavil sa a odišiel.

Marcus

Pozeral som sa na mobil a čakal správu od Lis, volal som jej no nezdvíhala to. Nechcelo sa mi viac čakať a išiel k nim.

Prebehol som cez záhrady a stál pred dverami. Zazvonil som no nikto nič. Vybral som spod vchodového koberca náhradný kľúčik a otvoril.
,,Lis!"

Nikto neodpovedal. Rýchlo som začal prehľadávať dom no nikde nebola. Mobil mala v izbe na stolíku. Začal som sa báť. Rýchlo som napísal Tinusovy. Nevládal som, zošuchol som sa pozdĺž steny a sedel na zemi.

Vlasy som si jemne ťahal a rozmýšľal kde by mohla byť. Cítil som ruku svojho brata na ramene. Pozrel som sa na neho, vyskočil som na nohy a objal ho. Vtedy to všetko prišlo, neudržal som sa a začal plakať. Všimol som si že v dverách stála Viki a tiež nebola v pohode.

,,Marcus zavolám políciu, tá nám ju pomôže nájsť."
,,Neprešlo ešte dvadsaťštyri hodín, TinTin." Ozvala sa Viki a pohladkala ho po ramene.
Kašlali sme na políciu a začali hľadať po okolí.

^°^

Nenašli sme ju a ja už nemám čo plakať. Viki s Tinusom sedeli na gauči a rozmýšľali kde by mohla byť. Bolo už neskoro a ja už som nevládal ani stáť na nohách. Ľahol som si do jej postele, prikryl sa paplónom a voňal jej vôňu z perín, po chvíľke som zaspal.

^°^

,,Marcus." Niekto so mnou triasol no vedel som že to nie je Lis a nemal som chuť otvoriť oči.
,,Marcus, už ju hľadá polícia."

Lenivo som sa pozrel na hodiny a zistil že som dosť dlho spal. Pozrel som sa na dievča sediace vedľa mňa ako sa snaží usmiať. Posadil som sa, snažil si zvyknúť na svetlo v izbe.

,,Môžem ťa objať? Ja potrebujem objatie keď tu Lis nie je." Nervózne som sa opýtal. Prikývla a ja som ju jemne objal. Po chvíľke odišla za Tinusom a nechala ma než sa poriadne prebudím.

Ešte som si na chvíľu ľahol. Niečo som cítil tvrdé pod hlavou. Rukou som išiel pod podušku a snažil sa nahmatať vec ktorá mi vadila.

Vytiahol som tehotenský test a nechápal som. Zaostril som na malý displej.
Dve paličky.
Moje telo stuhlo.

Rýchlo som išiel za nimi do obývačky.
,,Tinus, ja... niečo som našiel."
Otočil sa na mňa Tinus spolu s Viki a divne sa pozerali na vec ktorú držím.
Podal som im test a znova som stuhol.

,,Ja...ja budem."
,,Otcom." Povedali naraz za mňa. Tinus na nič nečakal a išiel ma objať. Po chvíľke sa pridala aj Viki. Predstavil som si že ju nenájdem a znovu začal plakať.
,,Čo ak ju nenájdeme?" Zúfalo som sa ich opýtal.
,,Nájdeme ju Marcus," povzbudila ma Viki ,,inak neviete kde je Tyler?

Ospravedlňujem sa za chyby.

M.