🌹37🌹

639 61 13
                                    

Lis

Pripravovala som sa na prvú návštevu doktorky, bála som sa.
Alica ma viezla, nerozprávala som sa s ňou počas cesty našťastie to chápala.

Beriem ju už skôr ako kamarátku, povedala som jej všetko o Marcusovi a dúfa že sa s ním už čo najskôr uvidím.
Zastavila pred malou nemocnicou.
Vystúpila som a išla hľadať doktorku.

^°^

Vyšla som z budovy, zbadala som Alicu ako na mňa čaká. Bola som viac menej rada, doktorka bola milá a vysvetlila mi veci ktoré môžem a ktoré nie keďže som ešte nemala čas si to pozrieť.

Vošla som do auta a zapla si pás.
,,Tak ako bolo?" Pozrela sa na mňa s úsmevom Alice.
,,Dobre, myslela som si že to bude horšie."

,,Mám pre teba darček." Natiahla sa dozadu a zobrala menší darček obalený v baliacom papieri ktorý bol obmotaný červenou stužkou.
,,Nechcem od teba darček, to nie je treba." Začala som mávať rukami na znak že nechcem.

,,Bude sa ti to hodiť, len si to zober."
Strčila mi to do ruky a začala ma sledovať. Pomaly som začala dávať dole stužku a následne baliaci papier.

Posledný kúsok papiera ktorý zakrýval darček som dala preč. Zbadala som knihu s tehotnou ženou. Prečítala som si názov Všetko čo musíš vedieť o tehotenstve.
,,Ďakujem." Pozrela som sa na Alice a usmiala sa.

Naštartovala auto a vybrali sme sa domov.

^°^

Sadla som si na posteľ a začala listovať knihu. Myslím že je v nej naozaj všetko. Na nič som nečakala a začala si čítať.

Prešla som pár strán a do izby prišiel Tyler.
,,Po večeri odchádzam, dúfam že som ťa nevyrušil keď som sem len tak vošiel."

Pokrútila som hlavou, sadol si na jeho posteľ, začal ťukať do mobilu a ja som si zatiaľ čítala ďalej.

,,Deti! Večera." Ozvala sa Alice z kuchyne. Na nič som nečakala a pobrala som sa do kuchyne. Zasmiala som sa nad jej oslovenie mňa a Tylera.

Tyler si celý čas obzeral tváre svojej rodiny. Videla som že sa mu hrnú slzy do očí. Zrejme ich vidí posledný krát. Bolo mi ho ľúto.

^°^

Vošla som do izby, v pätách som mala Tylera. Zabuchol dvere. Na nič nečakal, dovolil svojím slzám voľný pohyb.

Sedel na svoje posteli smutný a uplakaný. Sadla som si vedľa neho a objala ho. Bol ľadový, dovolila som mu si zobrať trochu z môjho telesného tepla. Ruky si obmotal okolo môjho tela a rozplakal sa ešte viac. Niečo mi mrmlal do ramena no nerozumela som mu.

Zacingal mu mobil, odtiahol sa a pozrel sa na neho. Zrak som odvrátila od jeho mobilu keďže mne samej je nepríjemné keď mi niekto pozerá na správy.

,,.....sakra....." Rukou zašiel do svojich vlasov a začal sa za ne jemne ťahať.
Postavil sa a odišiel do kúpeľne. Zamkol sa sebou dvere a po chvíľke sa pustila sprcha.

Nerada to robím no cítim že tá správa je ohľadom Marcusa. Heslo si stále nezmenil takže som sa tam ľahko dostala. Pozrela som sa kto písal poslednú správu. Zarazila som sa nad menom no začala som čítať.

Viki: TYLER! Povedz mi okamžite kde si a čo robíš s Lis. Viem že si ju ešte nezabil pretože na to nemáš gule a miluješ ju. Ale okamžite mi povedz kde si. A inak, gratulujem Marcus si myslí že je mŕtva, tým ho zabíjaš, a teraz leží v nemocnici, a bojuje o svoj život. Chcel totižto ísť za Lis do neba tak sa rozhodol že si rozreže ruky a bude chcieť vykrvácať...aspoň že som ho našla. Ešte raz ti hovorím nech mi okamžite povieš kde si!!

Ospravedlňujem sa za chyby.

M.

Ľutujem že som ťa spoznala.✅Dove le storie prendono vita. Scoprilo ora