Ľutujem že som ťa spoznala.✅

🌹16🌹

,,Princezná"
Slovo ktoré sa mi usadilo v hlave a nedovolilo mi poriadne zaspať. Slovo ktoré ma zahrialo pri srdci tak ako keď ma objíme. Slovo ktoré chcem počuť znova.

Vedela som že už nezaspím, bola som unavená ale nedokázala som zaspať. Nočný stolík ozdobovali biele hodiny, ukazovali čas- pol deviatej, pri ktorom som sa rozhodla už vstať.

Jeho ruku som jemne dala zo seba dole. Pomaly som sa odkrývala a dúfala že ho nezobudím. Pri dotyku mojich nôh a studenej podlahy mi naskočili zimomriavky. Kroky mi smerovali do kúpeľne. Zavrela som za sebou dvere, podišla k umývadlu kde som si opláchla tvár a umyla zuby. Veci ktoré som mala položené na malej skrinke som si obliekla.

Vyšla som, stále spiaci Marcus sa jemne usmieval. Odostrela som žalúzie, svetlo presne zasiahlo Marcusovú tvár. Na tvári sa mu objavila vtipná grimasa až som sa zasmiala.

,, Prosím, zhasni to svetlo."
,, Nemôžem zhasnúť slnko."

Sadla som si na posteľ vedľa neho, rukami si zakryl oči a pomaly ich otvárala. Pár minút mu trvalo než si zvykol na svetlo.

,, Neľahneš si ešte ku mne?" Potľapkal miesto vedľa seba ,a odhrnul kúsok paplóna.

Nemohla som odmietnuť ,keď som vedela že ma bude hriať prítomnosťou. Ľahla som si na miesto ktoré pred chvíľou tľapkal rukou.

Zakryl nás paplónom a len sa usmieval. Na dvere klopala babka, pripravila nám raňajky. Zatváril sa smutne a nechcene vyliezol z postele.

^°^

,,Ahoj" Pozdravila som Marcusa a zavrela vchodové dvere. Prišla som za starými rodičmi do obývačky ,a začala s nimi pozerať televízor.

,,Lis? Nezbehla by si mi prosím do obchodu kúpiť pár vecí na cestu?"

,, Pravdaže pôjdem, a ešte otázočka, kam idete?" Pozrela som sa na babku, vedela som že si myslela že mi to asi už povedala.

,,Do kúpeľov, myslela som si že som ti to už povedala, prepáč. Na stole máš nachystaný zoznam a peniaze, pravdaže si kúp aj pre seba jedlo."

Vstala som, zobrala peniaze a nákupný zoznam, obula sa a išla do obchodu. Pravdaže som si zabudla slúchadlá.

^°^

Z regálu som brala minerálku na cestu pre starkých a pre seba na doma.

,,Rýchlo to daj do batohu. Ty krava." Spoznala som ten hlas. Stela. Rýchlo som sa pobrala na odchod. No všimla si ma.

,,Ale, ale Lis. Ani nepozdravíš?" Otočila som sa a videla ju stáť s rukami v bok, jej ryšavá kamarátka, ktorú som nepoznala, zatiaľ brala alkohol.

,, Ahoj, čo tu robíte?" Naklonila som sa na bok aby som lepšie videla jej kamarátku.

,, Berieme veci na párty, keď už si tu pozývam ťa. Snáď vieš kde bývam. Začína o desiatej." Na tvári sa jej ukázal nepríjemný úsmev, mala niečo za lubom.

,, Prepáč, nemôžem." Dúfala som že to príjme, a nechá ma ísť domov.

,, Ako inak, Lis. Naša milovaná Lis, ktorá je nudná, sprostá, škaredá a nepríde ani na párty." Otočila sa a začala pomáhať ryšavej babe.

Jej slová ma zranili. Nikdy som nebola na párty a toto bola asi moja jediná ponuka.

,,Dobre, prídem." Posledný krát sa na mňa otočila a nechcene sa usmiala. Pokračovala som v nákupe.

Ospravedlňujem sa za chyby.

M.