🌹49🌹

608 66 37
                                    

Zmizol. Odhodil som pištoľ a čakal.
Do miestnosti vtrhli policajti.
,,Ruky nad hlavu!"
Poslúchol som ako vycvičený pes.
,,Páni nebudem odporovať. Máte ma tu v celej mojej kráse. Už sa teším do cele."

Jeden z nich mi nasadil putá, drgol ma  chrbta a ja som sa pohol vpred.
Otvoril dvere auta, za hlavu ma do neho strčil, zavrel ich a sadol si dopredu.

Pozeral som sa posledný krát na prírodu.

Asthon

Utekal som na letisko, z kríkov som si vybral všetky veci čo som vlastnil.
Za krátku chvíľu som stál pred veľkou budovou.

Vošiel som dnu, prešiel som všetky kontroly a už len čakal.

^°^

Vystúpil som, zaklopal na dvere, otvorila ich moja budúca mama.
,,Asthon."
Pevne ma objala, na tričko mi padlo pár sĺz. Bolo jej jasné že to vyšlo a jej syn už sedí v base.
,,Kde je Lis?"
Odtiahla sa odo mňa a usmiala sa.
,,V izbe."

V chodbe som si odložil batožinu. Prechádzal som chodbou. Vošiel som do jediných dverí ktoré boli zatvorené. V kresle sedela Lis. Nevyzerala v najlepšom stave.
Pozrela sa na mňa, v jej uplakaných očiach sa ukázalo malé šťastie.
Postavila sa a utekala ma objať.
,,Asthon, čo tu robíš?"

,,Vyšlo to Lis."
Začal som ju hladkať na vlasoch. Pozrela sa na mňa nechápavým pohľadom.
,,Vyšlo čo?"
,,Môžeš ísť domov."
,,Čože?"
Na jej tvári sa objavil široký úsmev.
,,Choď si zbaliť veci, pôjdeme všetci no my sa s tebou potom rozlúčime. Ešte sa uvidíme no neskôr."

Aj keď nechápala začala sa baliť. Uvidíme sa s ňou na pohrebe Tylera. Možno za ním nebude smútiť no chcel aby tam bola a aby som jej potom dal list.

Odišiel som z izby a išiel do obývačky. Čakala ma tam mama aj s mojou už sestrou. V malom kufríku mali zrejme veci na pohreb. V očiach mali slzy, objal som ich. Z izby vyšla nadšená Lis.

Pred domom stal taxík do ktorého sme všetci nastúpili. Sadol som si dopredu a baby som nechal sedieť vzadu. Cez spätné zrkadlo som sa stále pozeral na Lis.

Usmievala sa, každý vedel nad kým premýšľa mala to "napísané" na čele.
Bol som rád že ho po tak dlhej dobe uvidí.

V nemocnici som sa prezliekol za starého dedka a sledoval ho tam.
Jeho stav bol čoraz lepší. Viki sa pár krát na mňa pozrela akoby ma poznala no nechala to tak.

Vystúpili sme pred letiskom, mal som pocit že za chvíľu zaspím. Prešli sme všetky kontroly a čakali na lavičke. Kúpil som jedlo Lis a sadol si oproti nej na stoličku.
,,Bol som v nemocnici prezlečený za nejakého dedka a sledoval som ho tam kvôli tebe, lebo mi na tebe záleží a vieš to."

Prestala jesť, jej oči sa rozžiarili a čakala čo poviem ďalej.
,,Jeho brat mu daroval veľkú časť svojej krvy. Ten už je v pohode a Marcus už je na tom omnoho lepšie."
,,Ďakujem že si to pre mňa spravil."

Usmiala sa a pokračovala v jedení. Svoje slzy šťastia sa snažila zakryť no nešlo jej to.



Ospravedlňujem sa za chyby.

M.

Ľutujem že som ťa spoznala.✅Where stories live. Discover now