🌹43🌹

647 58 30
                                    

Všetci sa postavili okrem mňa a pobrali sa do jeho izby. Ich mama sa zarazila a otočila na mňa.
,,Viki ty nejdeš?"

Pozrela som sa na ňu no to už mi z očí išli slzy. Slabo som pokrútila hlavou na náznak že nechcem ísť. Podišla ku mne, sadla si vedľa mňa a začala ma hladkať po chrbte.
,,Čo sa stalo, zlatko?"
Neodpovedala som.
,,Bojíš sa o Martinusa?"

Vtedy jej asi došlo že k Martinusovi to už necítim len ako kamarátstvo a predsa už sme sa bozkávali.
Na to som jej len prikývla a ona si ma pritiahla do objatia.
,,Dobre, pôjdem sa na neho pozrieť už len kvôli Lis."

Dobehli sme k dverám a na sucho som preglgla. Vošla som ako posledná a zavrela dvere. So smutným pohľadom som sa pozrela na Marcusa. Jeho malý úsmev opadol.

,,Lis tu nie je?" So smútkom sa opýtal. Podišla som k nemu a zapozerala sa mu do očí.
,,Ešte sa nenašla, Marcus.......o verím že sa za chvíľu objaví."
Sklopil hlavu. Sadla som si na kreslo a myslela na Martinusa.

,,A kde je Martinus?" Nepozrel sa na svojich rodičov ani na sestru pozrel sa na mňa. Naskočila mi husia koža a do očí sa mi automaticky hrnuli slzy.
,,On....on sa ešte nezobudil."

Slzy mi začali kvapkať na moje dlane.
,,Ako ešte nezobudil?" Pokrčil obočie a nechápal čo sa deje.
,,On..." Nedokázala som už nič hovoriť.
,,Viki ti chce povedať že vďaka nemu si sa zobudil. Daroval ti veľkú časť svojej krvy a ešte pár maličkostí."

,,Nie, to nemohol. Nie."
Hlavu si vložil do dlaní a jemne sa ťahal za vlasy.

^°^

V izbe som bola už len ja a Marcus. Dúfala som že príde dotkor s tým že sa Tinus už zobudil no stále nie.
Marcus si pošúchal oči a zívol si.
,,Pôjdem kľudne do čakárne, môžeš si pospať."
,,Nie, zostaň tu. Aspoň kúsok z nej tu je. Poznáš ju už dlho, nechceš mi porozprávať nejaký zážitok čo sa vám stal? Aby som aspoň mal ten pocit že tu je."
,,Marcus....ona tu ešte je. Musíš veriť v to že tu ešte je. Viem to."

Pritiahla som si k nemu kreslo a rozmýšľala aký zážitok mu poviem.
,,Dobre poviem ti nejaký zážitok. Len mi daj chvíľu."
Napravil si podušku a čakal.

,,Tak napríklad raz v škole prírode. Nebude to nejaký extra zážitok ale ja na neho rada spomínam. S Lis sme si išli umyť zuby, pred tým sme išli ešte na záchod. Veci sme si položili na umývadlo a išli na záchod. Keď sme vyšli a išli si umyť zuby jej pasta tam nebola. Keďže je moc hysterická keď sa jej stratia veci mala paniku len z toho že jej zmyzla pasta. Požičala som jej teda moju. Večer keď sme si znovu išli umyť zuby jej pasta bola v umývadle. Strašne sme sa potom báli a chodili sme stále ako siamské dvojičky aby nám nikto neublížil. O rok neskôr sme sa na tom smiali a smejeme sa na tom stále. Boli sme dosť bojazlivé."

Usmieval sa od ucha k uchu a jeho očné viečka sa pomaly zatvárali. Išla som si sadnúť do čakárne a aspoň tam si pospať na stoličke. Sedela som na stoličke a po chvíľke ku mne pribehol doktor.

,,Dobrý večer, ako vidím rodina tu už nie je a pán Marcus spí, a keďže ste tu s nimi tak vám môžem povedať že sa pán Martinus zobudil."

Ospravedlňujem sa za chyby.

M.

Ľutujem že som ťa spoznala.✅Where stories live. Discover now