Ľutujem že som ťa spoznala.✅

🌹42🌹

,,Ale pane, možno nie ste na to vhodný."
,,Povedal som že do toho idem. Som na to vhodný, som jeho brat."
Doktor prikývol a začal niečo hovoriť sestričke.

Doktor odišiel a pribehla ku mne sestrička.
,,Dobrý. Takže ukážem vám kam pôjdete a prezlečiete sa do nemocničného oblečenia a potom vás pripravíme na operáciu."

Vliekol som sa vedľa nej. Jej ruka sa jemne optrela o moju, ruku som si pritiahol k sebe a odtiahol sa aspoň dva metre.

Vošla do miestnosti kde zo skrinky vytiahla veci a podala mi ich.
,,Tu sa môžeš prezliecť."
Išiel som si dať dole tričko no stále neodchádzala.
,,Ehm...rád by som sa prezliekol osamote."
,,Ou..em.. pravdaže, počkám vonku."

Zabuchla sa sebou dvere a začal som sa vyzliekať. Navliekol som sa do tých nepríjemných vecí a išiel von.
Sestrička ma čakala a usmievala sa. Prevrátil som oči a čakal kým ma odvedie do ďalšej miestnosti.

,,Prečo sa tak mladý fešák rozhodol niekomu pomôcť?"
Zastavil som sa.
,,Je to moje dvojča."
Päsťou si buchla do nohy a znova ma viedla do nejakej miestnosti.

Vošli sme do miestnosti kde už boli pripravené postele. Na jednej z nich už ležal Marcus ktorý bol stále v umelom spánku. Doktor mi ukázal že si mám ľahnúť.

Ľahol som si na druhú posteľ a čakal.
Pozrel som sa na Marcusa. Približoval sa ku mne doktor a pomaly mi dával masku na uspanie.
,,Môžem ho chytiť za ruku?"
,,Pravdaže ak vám to bude príjemnejšie."

Natiahol som sa po jeho ruku a zmačkol ju. Doktor mi nasadil masku a pomaly som prestal vnímať.

Viki

Sedela som v čakárni a čakala. Celý čas som sa triasla a bála. Nevedela som presne čo im robia no aj tak som sa bála.

Po čase prišli ich rodičia a sestra. S Emmou som sa hrala no aj tak mi nebolo lepšie. Bol už večer a oni stále neprišli.

,,Viki je milé od teba že tu čakáš ale ak chceš môžeš odísť." Prihovorila sa ku mne ich mama.
,,Nie, nevadí mi tu byť."
,,Tak to som rada." Začala som sa znova hrať s Emmou.
,,Viem že to je možno pre teba nepríjemná otázka ale ako dlho sa poznáš s Lis?"
,,Od detstva." Na chvíľu som sa prestala hrať s Emmou a sadla si na stoličku. Začala ma hladkať po chrbte. Snažila som sa, aby som sa nerozplakala.
,,Povedz mi o nej, prosím. Viem že ju má Marcus moc rád, rada by som o nej vedela viac."
Do rukávu som si utrela slzy ktoré vyšli.
,,Je dokonalá, bola vždy taká. Vždy bola pekná, múdra, vtipná a vždy mi pomohla. Berieme sa ako sestry. Nepoznám chalana ktorému by neprišla pekná a nečudujem sa Marcusovi že sa mu páči pretože je naozaj skvelá. Naši rodičia sa poznali už keď sme sa narodili takže sme boli spolu stále, máme kopu fotiek kde sme malé a pomaly už veľké. A viem že niekde tu ešte je pretože nikto jej nedokáže ublížiť."

Pozrela som sa predseba  a zbadala doktora.
,,Dobrý večer, mám dobré správy. Pán Marcus sa zobudil, môžte sa ísť na neho pozrieť."

Ospravedlňujem sa za chyby.

M.