🌹32🌹

678 58 29
                                    

Zmätene som sa na neho pozrela a nechápala čo myslí.

,,Lis, nikdy som k tebe necítil nenávisť, bola si dokonale dievča ktoré som miloval, milujem a aj budem milovať. Závidím Marcusovi no viem že je o mnoho lepší a že ja som si to posral. Myslel som si že keď sa pridám k otcovi bude mi lepšie no nie je. Prepáč mi to, to čo som spravil,"
Pozrel sa na mňa jeho temným pohľadom ,,Lis otec ťa chce zabiť, ak to nespravím ja, príde sem a spraví to sám. Nechcem aby si zomrela, čakáš dieťa s Marcusom, on je určite najviac šťastný človek na svete. Preto ťa chcem poprosiť o jednu vec."

Chytil mi ruky, jeho ruky boli studené a suché.

,,Uteč so mnou, niekam kde nás môj otec nenájde. Sľubujem že sa vrátiš k Marcusovi ale prosím uteč so mnou na nejakú dobu."
,,Na ako dlho?"
,,Pokiaľ nezabijem vlastného otca."

Zapozerala som sa mu do očí. Myslel to vážne, chce ho zničiť.

,,Pôjdem za to do väzenia ja viem, možno ešte horšie, ale budem môcť žiť s tým že som zachránil dievča ktoré milujem a vrátim ju k jej frajerovy ktorý bude mať krásneho syna alebo dcérku."

Prikývla som. Jemne sa usmial a objal ma.

,,Ďakujem ti že to pre mňa spravíš." Chcel ma objať silnejšie no bál sa že mi ublíži.
,,A kam vlastne chceš so mnou ísť?"

,,Na miesto ktoré chceš navštívi už dosť dlho."

Odtiahla som sa od neho, spozornela a dúfala že to bude to čo si myslím.
,,Chceš ma zobrať na Hawaii?"

,,Chceli sme tam ísť už dlho keď sme boli spolu, mal som v pláne ťa tam zobrať už dávno, takže áno tam. Viem že by pre teba teraz bolo lepšie byť tam s Marcusom ale ver mi nájdem svojho otca čo najskôr a môžeš sa k nemu vrátiť, a ja ti dám už pokoj."

Bola som šťastná, navštívim Hawaii. Brala by som radšej keby s Marcusom ale chce ma zachrániť. Dúfam že Marcus to zvládne neviem ako dlho bezo mňa a dúfam že to zvládnem hlavne ja.

Bola som prekvapená že Tyler sa tak rýchlo zmenil a odmieta už pracovať s otcom.

^°^

Taxík zastavil pred letiskom, vystúpili sme, Tyler vybral malý batoh a vycítil že sa ho chcem opýtať to, či nepotrebujeme aj oblečenie.
,,Oblečenie si kúpime tam, teraz je hlavné zmiznúť odtiaľto."

Vošli sme dnu a na mňa sa už lepila kopa ľudí, Tyler ma chytil za ruku a ťahal ma od nich preč.

^°^

Sedeli sme v lietadle a čakali na štart.
Nebola som nervózna. Možno som tak pôsobila ale len mi chýbal Marcus.
,,Zvládneš to?" Pozitívne sa na mňa pozrel.
,,Áno, už som letela, nebojím sa."

,,Nie to som nemyslel, ja len.....máš začiatok tehotenstva a v tedy by sa práve nemalo lietať, a je riziko že sa môže stať niečo zlé."

Prebehol cezo mňa strach, no nedovolila som mu ma ovládnuť.
,,Zvládnem to som silná, musím to zvládnuť, verím si."
Chytil mi jednu ruku a pozrel sa na mňa. Vedel že si nemôže až tak dovoľovať keďže už medzi nami nič nie je.

,,Verím ti aj ja, určite aj on aj keď nevie že budeš od neho teraz neviem koľko kilometrov ďaleko."
Pustil mi ruku, usmial sa a lietadlo pomaly štartovalo.

Ospravedlňujem sa za chyby.

M.

Ľutujem že som ťa spoznala.✅Where stories live. Discover now