🌹40🌹

629 60 36
                                    

Celú noc som sledoval hodiny a meniace sa minúty. Začal mi zvoniť budík na mobile pri ktorom sa prebúdzam každé školské ráno.

Viki sa pomali prebúdzala no nevšímal som si že sa mrví ako mravec. Moja nálada sa cez noc zmenila na nie moc príjemnú.

,,Pôjdem do školy." Precedil som pomedzi zuby. ,,Nemusíš ak nechceš." Povedala sladkým hláskom a pozrela sa na mňa.

,,Musím na pár hodín zmiznúť." Slabo prikývla a ja som odišiel. Nedokázal som sa na jeho ďalšie hodiny pozerať bez toho aby mi to nebolo ľúto.

Bol som naštvatý na samého seba že som bol na tréningu zatiaľ čo si to spravil. Po ceste som si od nervov kopol do chodníku a skoro padol.
Z domu som si zobral tašku a utekal do školy.

Hodil som si veci do skrinky a zabuchol. Pár deciek za obzrelo čo robím no nevšímal som si ich. Vošiel som do triedy a sadol si na svoje miesto.

Oprel som sa o stoličku, hlavu zaklonil dozadu a zavrel oči. Na kolená mi dopadla nie moc ľahká váha. Otvoril som oči a pozrel sa na dotyčného. Ella sa na mňa usmievala tým jej nechutným úsmevom. Neznášam ju a dúfal som že keď tu dlho nebola si nájde novú obeť.

Snažil som sa ju zo seba dať dole no bola silnejšia. Ruky si obmotala okolo môjho krku a zadkom sa pritiahla.
,,Môžeš prosím ťa vypadnúť?!"

Ignorovala ma, nohami som sa odsúval viac od stolíka a snažil sa ju stále dať zo seba dole.
,,Prestaň!"
Pery mi priložila na krk a ja som už stratil nervy.

Z celej sily som ju zo seba zhodil dole a postavil sa. Dopadla na zem a buchla si hlavu o ľavicu. V triede nastalo ticho a pozerali sa na nás.

,,Povedal som že máš prestať!" Nakričal som jej do tváre, zobral si tašku a išiel preč z triedy.
,,Si debil!" Zakričala na mňa.

Otváral som skrinku a vyberal si veci. Vedľa mojej skrinky sa oprela Stela a nahodila falošný úsmev.
,,Martinusko? Povieš mi kde je Marcusko?"
,,Chceš si začať aj ty?!" Prstom som ju pichol do hrude.
,,Len sa pýtam kde je Marcus. Už dlho nevidel svoju krásnu Stelu."
Začal som sa smiať a nahodila na mňa zvláštny pohľad.
,,Ak si myslíš že si pekná tak sa obávam že nemáte doma zrkadlo."
,,Miluje ma." Ruky si prekrížila na prsiach.
,,Možno tak v tvojich snoch, do takej štetky by sa nezamiloval ani sám satan."
Rukou vystrelila k môjmu líci, zachytil som jej ruku a zmačkol zápästie.
,,Dávaj si pozor komu chceš dať facku." Zaril som jej nechty do ruky a vykrútil jej ju do druhej strany, začala vkňučať od bolesti.

Na prstoch som zacítil tekutinu, pustil jej ruku a išiel do nemocnice za Marcusom. Jej krv som si utrel do nohavíc a pokračoval v ceste.

^°^

Vošiel som do izby kde ležal Marcus. Na kresle sedela Viki a sledovala ho. Všimla si mňa, vyskočila na nohy a usmiala sa. Z celej sily som ju objal. Do izby vošiel doktor a ja som sa odtiahol.

,,Dobré ráno pán doktor, ako je na tom?"
,,Dobré ráno pán Martinus. Bohužiaľ sa obávame že sa nezobudí, je nám to ľúto."

Ospravedlňujem sa za chyby.

M.

Ľutujem že som ťa spoznala.✅Where stories live. Discover now