Ľutujem že som ťa spoznala.✅

🌹14🌹

Zobudila som sa na slnečné lúče ktoré mi zohrievali tvár. Pošúchala som si oči a snažila sa zaostriť na miesto kde spal Tinus. Paplón bol rozhádzaní a on nikde.
Vyšuchtala som sa z postele, vybrala si veci zo šatníku a zamkla sa v kúpeľni.
Moja tvár vyzerala stále unavená, jemne som potočila kohútikom a pustil sa menší prúd studenej vody. Dlane som si ponorila pod prúd vody, spravila lievik a zachytila vodu. Tvár som si opláchla a cítila ako je svieža. Usmiala som sa na seba do zrkadla a začala si umývať zuby. Ako som skončila, začala som sa prezliekať. Pyžamo som hodila do špinavej bielizne a spravila si strapatý drdol. Vyšla som z kúpeľne a išla dole. Na schodoch som počula smiech Tinusa a dedka.
Vedela som že Tinus je priateľský tip a rád spoznáva nových ľudí, no nevedela som že v každej vekovej kategórii. Začala som sa smiať sama pre seba a dúfala som že si to nevšimnú. Pozdravila som a išla si spraviť rýchle raňajky. Do misky som si dala jogurt a išla si krájať ovocie.
Chvíľku som sa ešte smiala no všimla som si vražedný pohľad Tinusa a prestala som. Všimla som si koľko je hodín a skoro sa zadusila jedlom. Už dve hodiny meškáme do školy. Rýchlo som začala jesť.
„Odpadli nám prvé tri hodiny tak kľud."
Zakričal na mňa Tinus z obývačky a utrela som si kvapku potu ktorá sa mi kotúľala po čele.
Ako som mohla zabudnúť na to že nám odpadli hodiny?
Keď nemáš mozog.
Ticho.
Prestala som vnímať moje podvedomie. Dojedla som a išla si pre veci do školy. Tinus už na mňa čakal pri dverách. Rýchlo som sa obliekla, obula a mohli sme ísť.
Celú cestu sme si opakovali veci na projekt. Mali sme strach z biológie ako nikdy pred tým.

^°^

Vošli sme do triedy a začala som hľadať voľnú lavicu. Pohľad mi padol na Marcusa ktorý sa snažil ignorovať Stelu.
Pozrel sa mi do očí a prosil ma o pomoc, začala som sa smiať no Tinus ma chytil za ruku, potiahol ma až som skoro narazila do boku lavice, hneď ma smiech prešiel.
„Uhnite, je tam voľná lavica."
Mala som sto chutí mu niečo povedať no nestihla som, zazvonil zvonček. Posadili sme sa a pripravili si veci. Pozerala som sa na všetky krásne tváre spolužiačok ich dvoch a čudovala sa že nechodia ani s jednou. Vyrušilo ma moje meno ktoré som počula vychádzať z učiteľových úst. Cítila som zimomriavky na tele a išla s Tinusom k tabuli.

^°^

Bolo po tom, všetci nám tlieskali. „Gratulujem, pekný projekt, jeden z najkrajších. Dúfam že sa vám bude takto dariť aj nabudúce."
Sadla som si na miesto a nemohla uveriť že sme to zvládli.

^°^

Konečne koniec a víkend. Chcela som ísť na obed no stačilo sa mi pozrieť na to jedlo čo pripravili a otočila som sa na päte. Tinus skončil skorej takže som musela ísť domov sama. Vyšla som von a čudovala sa že sa tak ochladilo, začala som sa triasť od zimy.
„Ahoj."
Zbadala som Marcusa opierajúc sa o stenu.
„Čakáš na nejakú babu?"
„Áno, na teba. Som dobrý kamarát a odprevadím ťa domov."
Usmiala som sa, stále mi bola zima ale neriešila som to. Moje ruky boli po chvíľku ľadové. Cítila som dlaň ktorá sa ma dotkla, preplietol si so mnou prsty a naše dlane schoval do jeho vrecka na bunde. Celím telom mi prešlo teplo a nechcela som aby to skončilo. Nedávala som mu najavo že som šťastná, len som sa na neho zmätene pozrela.
„Nechcem aby si mi zmrzla."
V jeho nádherných očiach sa zalesklo šťastie.

Ospravedlňujem sa za chyby.

M.