🌹57🌹

646 62 24
                                    

Slnko mi začalo vrážat do očí, prekryla som si ich rukou a viac sa schovala pod paplón.

Otočila som sa a zapozerala sa na spiaceho Marcusa. Zo spánku sa slabo usmieval. Fúkla som mu do tváre, pokrčil obočie a ďalej spal. Fúkla som mu do tváre znova.
,,Nerob."

Prstom sa poškriabal na nose, zasmiala som sa a znova to spravila.
,,Nerob ty malá potvora."

Rýchlo sa posadil, chytil mi nohu a začal ma štekliť.
,,Na tomto sme sa nedohodli."
Trepala som sa ako mŕtvy pavúk.
,,Prestaň prosím."
Pustil mi nohu, chcela som sa postaviť no chytil ma za boky a stiahol si ma k sebe. Pevne ma objal.

,,Musíme ísť do školy."
,,Ešte máme čas tu ležať...spolu."
Jemný bozk mi zanechal vo vlasoch.
,,Nie nemáme."
Vythrla som sa z jeho objatia a išla sa rýchlo obliecť.

Nečakala som na neho a išla do školy. Konečne bude víkend. Dobehol ma a chytil za ruku.
,,Ty si mi chcela utiecť?"
,,Nie."
,,No utiekla si."
,,Neutiekla to len ty si pomalý aj dedko sa rýchlejšie vyšuchtá z domu."
,,Haha, vtipné."

Otočil hlavu a prestal sa na mňa pozerať.
,,Nemáš právo na mňa byť urazený keď hovorím len pravdu."
,,Nie som na teba urazený."
,,Nie....vôbec."

Vošli sme do školy, rozlúčila som sa s ním lebo sa ponáhľal na hodinu.
Zo skrinky som si vybrala veci a išla do triedy, teraz prežiť ešte šesť hodín.

^°^

Mierila som si to k Elle domov. Počas jednej hodiny mi napísala že sa so mnou chce rozlúčiť. Čudovala som sa že Marcus celý deň sa ani nezastavil pri mne no neriešila som to.

Našla som jej byt a zazvonila.
Otvorila celá strapatá. V chodbe boli kufre. Z rohu sa objavil Asthon bez trička. Pozrela som sa na Ellu a čakala vysvetlenie.
,,Je mu teplo."
,,Vonku je jeden stupeň."

Preglgla a radšej ma objala.
,,Rada ťa vidím."

^°^

Unavená som prišla domov, mala som v pláne ísť spať alebo pozerať seriál. Vošla som do izby a na posteli zbadala malý papierik.
Zobrala som ho do ruky a snažila sa prečítať ten škravopis.

Výjdi von. M

Prekazil mi moje obľúbené plány... ležať v posteli. Pomaly som išla po schodoch. Oblieka som si bundu a znova sa obula.

Vyšla som von, zbadala som čierne Ferrari. Aj keď sa stmievalo tak som ho zbadala. Marcus mi z vnútra otvoril dvere. Nasadla som a zapla si pás.
,,Tak preto si celý deň neprišiel za mnou."
,,Čože?"
,,Hľadal si auto na požičanie s ktorým ma zbalíš."
,,Za prvé nie je požičané a za druhé už som ťa dávno zbalil."

Ruku mi položil na stehno a naštartoval.
,,Ty si ho nebodaj ukradol. Vieš že sa kradnúť nemá."
,,Haha vtipné, žeby som si ho kúpil?"
,,Vieš že sa ani banka nemá vykrádať."
,,Nevykradol som banku."
,,No neviem."

Vzdýchol si a radšej naštartoval.
,,Ideš ma uniesť lebo som zistila že si vykradol banku?"
Začala som sa smiať na celé auto.
,,Uhádla si."
,,Mala by som sa báť?"
,,Určite."

Zasmial sa a pohol sa z miesta.
,,Kam vlastne ideme?"
,,Keď človek chce niekoho uniesť zvyčajne nepovie kam ho berie."

Ospravedlňujem sa za chyby.

M.

Ľutujem že som ťa spoznala.✅Where stories live. Discover now