Jej umelecké meno je Elsie. Má len dvadsaťdva rokov.
Aby uživila seba a aj psychický labilnú mamu, ktorá sa topí v liekoch a alkohole, začala pracovať ako ľahké dievča. Jej otec ju zavrhol a odišiel od nich. Všetko zostáva na Elsie.
V eskort službe...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Minulosť
Občas som len tak zvykla sedávať pri dverách a počúvať o čom sa rodičia zvykli hádať. Nedávno sa mama pohádala s otcom, že takmer doma nespáva, že je doma sama a najmä v spálni. Chýbal jej môj otec. Nie vždy všetko počujem. Aj teraz to tak bolo.
Počula som len tresk a krik. Mamin krik ako kričala s plného hrdla NIE. Mohla som si len domyslieť o čom sa tak hádali. tak či neskôr ich manželstvo dávno zlyhalo. Vedela som to. Ani jeden z nich nemal zamilovaný pohľad, keď sa pozreli na seba. Bol to skôr taký prežívaní pohľad.
„To nie je moja dcéra." Vykríkol dosť na to, aby som to veľmi dobre počula.
Nesnažila som si zakryť uši. Prečo aj. Chcela som počuť zvyšok aj keď to začalo bolieť.
„Drahý, nerozprávaj tak." Povedala mama.
Ďalší tresk.
Určite stihol rozbiť ďalšie dvere. Teraz by to boli štvrté, ak by som mala narátať.
Na opravu sme nemali dostatok peňazí. Toľko čo som zarobila, som dala na jedlo a na domácnosť. Na dvere už nezostalo ani jedno euro. Ale to nikomu nevadilo, že sú ďalšie dvere rozbité. Prečo by aj. Nik k nám nechodí. Už nie.
Od kedy mama začala byť paranoidná a labilná. Svoju kamarátku našla v alkohole. Tej sa začala zdôverovať. Minule som jej našla pod posteľou, prázdnu fľašu s liekmi, ktoré jej doktor odporučil. Neprešli poriadne ani dva dni a už celý obsah stihla zjesť.
Bola som vďačná, že kvôli alkoholu sa dokázala vyvracať, čím sa to vyplavilo von.
„Nič mi nie je! Je to obyčajná kurva, ktorá si ľahne kade tade!!!" Prebral ma otcov vresk.
Mama čušala. Teda aspoň som si to myslela.
V duchu som sa modlila, aby otec sem neprišiel. Pravdu povediac som sa ho bála. Hlavne keď bol takto rozzúrený.
„Vieš ako?! Vieš?! Môj kamarát si jednu kurvu objednal a hádaj, kto za ním prišiel!!! Tak hádaj!!!" Reval na celý dom.
Znovu ďalší tresk.
Vedela som, že aj otec musel mať teraz vypité.
Absolútne som netušila, že to je otcov kamarát. Ak by som vedela, neprišla by som. Otec by to potom nezistil. Mama o tomto nevedela. Myslela si, že pracujem ako predavačka za pultom. S nikým som sa s tým nezdôverila. Naozaj s nikým. Bolo to pre mňa ponižujúce až zahanbujúce.
„Drahý, nechoď tam!!" Moja mama revala.
Začula som kroky, ktoré smerovali do mojej izby. Otec išiel hore.
Strachom som odskočila odo dverí a sadla si na posteľ.
Dvere treskli o stenu, ako ich surovo otvoril. Tvár mal až tmavo červenú. Dobre že sa mu z nej neparilo. Vedela som že je veľmi rozčúlený.
Zatínal dlane a aj zuby. Sám sa snažil ovládať, aby ma nezbil.
„Rozhodol som sa. Vypadneš z domu!" Prehovoril drsným tónom, až mi po chrbte prebehol mráz.
Nemo som na neho hľadala. Neodvážila som sa ani postaviť, nie to ešte povedať.
„Nie, to nie." Matka sa mu postavila pred tvár, čím zakryla tú moju.
„Buď ona ale ja!" Zreval.
„Drahý, porozprávajme sa o tom zajtra. Nemusíš robiť náhle rozhodnutia. Budeš triezvy..." Presviedčala ho mama. Skôr ako stihla dopovedať, otec zdvihol ruku a udrel ju do tváre.
Mamine telo spadlo na zem ako taká krehká bábika.
Vždy bola taká chudá. Nikdy som ju nevidela prejedať sa. Kvôli otcovi držala diéty, až na koniec sa na ne vykašľala a sama začala piť. Prestala úplne jesť. Málo čo zjedla. A chudé telo zostalo ešte chudším. Rovnako ako to moje.
Malo kedy sme mali poriadny obed, kde by som sa schuti najedla. Vždy som sa muselo o jedlo podeliť. Mama vravela, nech nechám aj otcovi. Že čo na neho nemyslím. Že je to veľký chlap a potrebuje toho zjesť viac ako ja. Nesmela som sa dotknúť pár jedál, čo navarila. Vždy na mňa pozrela s prísnym pohľadom, že to je pre otca. Mne vždy navarila polievku.
„Vypadni ty šľapka jedna! Vypadni mi z oči. Vypadni z domu!" Podišiel ku mne bližšie. Surovo na zdrapil za ruku a sám ma postavil z postele.
Bránila som sa. Nemala som kde ísť. Nezarobila som toľko, koľko by som chcela. Až jedného dňa, keď som o tom nevedela mi prišiel telefonát od pasáka. Samozrejme, že som tú jeho ponuku prijala.
„Nieeee." Mama ma chytila za druhú ruku. Bola som ako taká bábika na špagátikoch.
„Nechaj ju!!" Skríkol na moju mamu.
„Nieee." Nariekala. Bola tvrdohlavá. Napriek všetkému ma mala rada, i keď nie vždy to dávala najavo. No teraz sa sama postavila pred otca, len aby ma uchránila. Len aby som nemusela nikam odísť. Len aby som nemusela byť na ulici.
„Fajn. Ak nejde šľapka, idem ja." Náhle ma otec pustil. Ak by som sa nestihla zachytiť o rúčku dvier, spadla by som na drobné telo mojej mami, čím by som jej uštedrila ďalšiu bolesť.
S tými slovami odišiel z domu.
Mama začala na zemi revať ako malé decko, ktorému bolo ublížene. Začala na celý dom vrieskať hlasne NIE.
Ja som vedela, že otec chcel už dávno odísť. Preto som si to za vinu nedávala. Veľa krát som ich počula hádať sa. Rozumný človek by s tým aj rátal, že jedného dňa by nás dve nechal samé.
❤❤❤ Mojí úžasní čitatelia
Ja len dúfam, že si ten môj príbeh obľúbite. Ospravedlňujem sa za hrubý počet slov (vulgarizmov), nie každí ich musí. No pri tejto hádke si to vyslovene prosí.
Ďalšiu kapitolu očakávajte zajtra tiež o takomto čase. Prajem vám príjemný zvyšok dňa. ❤❤❤
