Jej umelecké meno je Elsie. Má len dvadsaťdva rokov.
Aby uživila seba a aj psychický labilnú mamu, ktorá sa topí v liekoch a alkohole, začala pracovať ako ľahké dievča. Jej otec ju zavrhol a odišiel od nich. Všetko zostáva na Elsie.
V eskort službe...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
ELSIE
„Mariamme." Ozval sa silný dominantný mužský hlas, ktorý znel chladne. Vôbec nebol príjemný.
Ja som zamrzla.
Odkiaľ to meno má? Kde na neho prišiel? Nikto nevie moje skutočne meno. Každý ma pozná pod pseudonymom Elsie. A tak to malo zostať.
Jeho chladná ruka mi chytila bradu a zodvihla ju tak, aby mi videl do tváre. Užíval si moc, ktorú mal nado mnou.
„Viem o tebe viac ako si len dokážeš predstaviť." Pokračoval vo svojom chladnom tóne.
Prstom mi prešiel po líci až nižšie. Jeho prst smeroval na mojom krku až ku kľúčnej kosti a ešte nižšie, k môjmu výstrihu. Po celom tele prešiel nepríjemný mráz. Jeho dotyk vo mne vyvolával čosi nové a čosi nebezpečné, veľmi nebezpečné.
Bol silnejší ako ja. Už z tých svaloch na ruke som mohla odhadnúť, že ak by ma chytil za krk, je som ňou koniec. Malým mihnutím, by ma dokázal zabiť.
Moje srdce začalo prudko byť. Hrudník sa mi dvíhal až sa opieral o jeho perfektné vyžehlenú košeľu, ktorú mal v bielej farbe.
Vedela som, že by ma nestihol zachrániť jeden z Conanových mužov, ak by ma naozaj chcel zabiť.
„Takže M AR I A M M E..." S mojím pravým menom sa nezabudol na jazyku pohrať. Jeho tvár bola tak blízko, že som cítila jeho mentolový dych, ktorý ma šteklil na perách. Naozaj si užíval tento moment. Na tvári mal pohŕdanie. „Z dovolením."
Ani som si neuvedomila, čo vlastne povedal, a už sa jeho ruky dotkli mojich ramien a odstrčil ma na bok. Obkročil môj biely župan a stratil sa preč z tejto izby.
Chrbtom som sa oprela o zatvorené dvere. V izbe som zostala sama. Vystrašená z veľkého zážitku z neznámeho muža, ktorý vedel o mne. Zostávala otázka odkiaľ to vie.
Ruku som si položila na hruď, aby som splašené srdce zastavila. Ešte stále mi extrémne bilo. Moje telo malo husiu kožu. Aspoň ten nepríjemný mraz je preč. No nepríjemný pocit tu bol stále.
Som teraz v nebezpečenstve?
Hrozí mi o život?
Sama som nevedela, čo mám teraz robiť. Očami som pozrela na dlážku, kde ležal župan. V tom som očami zavadila o posteľ. Na posteli som si všimla bielu obálku.
Opatrne som vstala akoby bol stále niekde tam a čakal kým vyjdem.
Zo zeme som zdvihla župan, ktorý som si na seba navliekla. Slimačím krokom som došla k posteli. Do rúk som vzala bielu obálku. Otočila som sa k oknu. Cez okno som mala možnosť vidieť, že sú to peniaze v hotovosti.
Obálka mi takmer z rúk vypadla, ako náhle Conan zaklopal na dvere so slovami: „Si v poriadku?"
„A-áno?" Sama som sa chytré spamätala. Obálku s peniazmi som si odložila do vrecka župana a otvorila mu dvere.
