~15~

2.2K 83 2
                                    

ELSIE

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

ELSIE

Prišla som na to miesto, kde sme sa s Kasiánom dohodli. Verejné miesto plné ľudí. Sama som na tom trvala. Hlavne teraz, keď viem, že som sledovaná. Nechcela som byť sama.

Kráčala som do večerného klubu, kde to bolo pre mňa najviac bezpečnejšie. Vždy v piatok je tu napchato ľuďmi.

Na hlave som mala tenkú šatku prevesenú ako moslimka. Hoci moje oblečenie bolo normálne. Tenký kabátik pod ktorými som mala úzke tmavomodré šaty.

Vošla som dnu. Hneď som ho zbadala. Sedel tam. Nervózne si dupkal s nohou. Opäť som meškala. To by som nebola ja. Keď som zbadala, že to vyzerá byť bezpečné, dala som si šatku dole. Hneď som si ju vopchala do kabelky.

„Ahoj." Naklonila som sa k šarmantnému novinárovi a dala na obe líca malý bozk na privítanie.

„Meškáš." Zamrmlal si popod nos. Vyzeral byť naozaj nervózny.

„Objednám ti jedného panáka." Pokúsila som sa odľahčiť situáciu. I keď nakoniec aj ja som potrebovala toho panáka. Stále som mala zvláštny pocit, že kto si je v mojich pätách.

„Ja nepijem." Mrzuto odvetil. Nemal akosi náladu.

„I tak ti ho objednám." Falošné som sa na neho usmiala. Ani ja som nemala náladu. No za to som nepotrebovala ju každému ukazovať. Rozhodla som sa pre masku.

Objednala som na malé pitie. Skvelú škótsku ak s kockami ľadu.

Pohľadom som ho povzbudila nech si ho vezme a pripije si som ňou.

„Aby si napísal všetko, čo potrebuješ." Štrngla som si s ním a hneď na jeden hlt vypila.

Tiež to vypil na jeden hlt. Jeho tvár sa zamračila do kyslej grimasy. Je vidieť, že nepije. Jemne som nad tým zasmiala. Svoje ústa som si rukou prikryla, len aby som sa nezačala veľmi hlasno smiať, čím by som na seba upútala pozornosť.

Obzrela som sa, či nás niekto nesleduje. Teda mňa. Nikoho takého som nezbadala.

„Kde sme skončili?" Sám pre seba si Kasián zamrmlal. Z vrecka si vytiahol malý zápisník, ktorý otvoril. Prstom behal po jednotlivých stranách.

Samú seba som sa pýtala, koľko tých otázok ma chystaných. Rovnako ako minule aj dnes som rátala s jednou hodinou. Nemala som v žiadnom pláne sa pri ňom zdržiavať. Sám si spravil odo mňa odstup. Tak nech to tak aj ostane.

Nenápadné si oblizol pery, skôr ako začal sa ma pýtať na moju profesiu.

Ja som pozrela na čašníka, aby nám ešte jednu škótsku dolial. Chcela som byť troška viac uvoľnená. A rovnako to padne aj jemu, ktorý ma celý ten čas nespúta z očí.

„Už sa vám niekedy stalo, že ste sa do svojho klienta zamilovali?" Prečítal ďalšiu so svojích otázok. A hneď na to sa pozrel na mňa.

Najprv som váhala, či mu mám povedať o staršom mužovi, ktorý mal okolo tridsať päť rokov, ktorý si získal moje srdce. Patril medzi politikov ale menej známych. Mal aj ženu. Teda manželku, s ktorú nebýval. Netrávili spolu čas. Dokonca na všelijaké konferencie chodil len som ňou. Milovala som ten luxus, ktorý mi vždy doprial. Pri ňom som sa cítila ako kráľovná.

Daň za LUXUSWhere stories live. Discover now