Jej umelecké meno je Elsie. Má len dvadsaťdva rokov.
Aby uživila seba a aj psychický labilnú mamu, ktorá sa topí v liekoch a alkohole, začala pracovať ako ľahké dievča. Jej otec ju zavrhol a odišiel od nich. Všetko zostáva na Elsie.
V eskort službe...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
ELSIE
Po pár minútach čakania zastavilo jedno auto, ktoré som nepoznala. Pomaličky som sa k nemu rozbehla, aby som sa presvedčila, že je to Conan Padila.
Z auta vystúpil Leonid, ktorý sa pozrel mojím smerom. V tom momente som hneď zastala. Všimla som, že v tom aute sedel ešte niekto. Možno niekto z jeho mužov, čo vlastnil toto auto.
Keď sa Leonid rozhodol ku mne dôjsť, začala som cúvať. Prekvapene som na neho pozerala, pokiaľ nespravil neurobil ďalších pár krokov. Celý ten čas ma skúmal.
Ako ma našiel?
Nechápala som to. Na moje prekvapenie pri mne zastavilo ďalšie auto. Z neho už nik nevystúpil. Dotyčný si stiahol okienko a ja som mohla zbadať Conana, ktorý čakal, že nastúpim do auta.
„Nastúp si, Marí." Ozval sa Leonid. Jeho hlas znel pevne a dominantne, tak ako keď sme sa prvý krát videli.
Ja som pozrela najprv na neho a potom znovu na sediaceho muža v aute. Nevedela som, čo mám teraz spraviť. Moje myslenie sa akoby zastavilo. Nemo som sa na oboch obzerala a potom moje telo samé od seba konalo.
Otvorila som dvere a sadla si dozadu Conanovho auta.
Auto naštartoval jeho kamarát Gordan, ktoré prešlo okolo Leonida ako sa na mňa smutnými očami pozeral. Pozerala som naklonená vzadu a videla, že ma stále nespustil z očí, až kým sme ho úplne nestratili z dohľadu.
„Ideme k môjmu domu." Ozval sa Conanov trpký hlas, keď som sedela v aute a dumala nad Leonidom. Pred očami som mu utiekla. Nesadla som si do jeho auta. Nepočúvla som ho. Spravila som úplný opak.
V myslí sa mi búrili všelijaké myšlienky. Cítila som, že som sa zlé rozhodla. Vôbec nepomáhalo, keď som sa sama presviedčala, že to bolo tak lepšie. Nebolo.
„Elsie, zlatko. Tak som rád, že ťa vidím." Conan zaštebotal svojím nepríjemným hlasom, na čo sa moje telo na zadnom sedadle pomrvilo ešte viac.
„Inak si vravím, kto bol ten muž. Kto to bol? Bolo vidieť, že ťa poznal!" Na toto som čakala, kedy sa ma to opýta.
„Ty naozaj nevieš?" Trocha som pod rypla. On sám mi ho poslal za mnou. Prečo si ho nepamätá?
„O čom tu hovoríš, Elsie?" To už sa otočil ku mne. Sledoval moju tvár, či mu budem klamať. Poznal to keď klamem.
„Je to ten zákazník, čo si ho za mnou poslal." Zamrmlala som skôr pre seba. Vtedy som ani len netušila, že môj život sa začne uberať iným nebezpečným smerom.
„Do frasa, Elsie. Ja si mám pamätať všetkých tých mužov s ktorými si jebala? Ja sa starám len o kšeft. Nie s kým spíš, boha." Zúril. „A čo chcel od teba?! To si aj jemu zavolala, aby si mala vôbec poistku, že dakto príde po teba?"
„Nie." Ticho som šepla.
Práve pred ním som utekala preč. Ešte stál som to nechápala ako ma tak rýchlo našiel.
„Hmm. Dobré. Ale vieš čo ťa čaká." Zamrmlal a to už sa otočil naspäť dopredu, kde sledoval cestu pred sebou.
Ja som sa ešte viacej zaborila do sedadla a sledovala cestu cez okno, ktoré som mala na pravej strane. Až teraz som sa zapásala.
Conana som veľmi dobre poznala. A rovnako som vedela, čo ma čaká v jeho dome. Zákazníci. Ako inak. Musím si plniť svoju prácu, tak ako sa odo mňa patrí. Predsa mám s nim uzatvorenú zmluvu.
***
Stála som v Conanovej kancelárii a pozerala na neho ako ráta svoje peniaze. Dával mi za dnešnú prácu, ktorú som vykonala. Pomlčala som aj o malom prepitne, čo mi dal zákazník.
Mlčky som na jeho prsty hľadela ako po jednotlivom papierovom peňazí ráta.
Cítila som sa hrozné. Odkedy som nastúpila do jeho auta. Vedela som, že sa z toho tak ľahko nevymotám. Conan bol v tomto prísny a obozretní. Teraz ma už nenechá len tak samú.
Ani sama neviem, prečo som zrazu chcela skončiť s tou prácou eskortky. Odkedy som sa poddala Leonidovi, nad ním rozmýšľam. Ale inak ako len o zákazníkovi. Dokonca aj ten sex s ním ma bavil. Nemusela som predstierať organizmus pričom zvyknem pri iných predstierať. S ním to bolo iné. Dokonca lepšie.
Potriasla som hlavou, aby som svoje myšlienky na neho zahnala.
Nesmiem sa zamilovať. Už druhý krát nesmiem spraviť tú istú chybu. Nie čo ako láska nie je. Nejestvuje.
„Páči sa." Podal mi peniaze do rúk. „Na otcov pohreb."
„Ďakujem." Zamrmlala som. Peniaze som si schovala do kabelky a otvorila dvere, že pôjdem preč. Všimla som si, že hneď ako som kráčala po chodbe, Domician ma sledoval.
Pretočila som očami.
Vážne ma bude on sledoval? Vážne on bude na každom kroku, kde sa nachádzam aj ja.
To už som sa znova otočila a votrela sa do Conanovej kancelárie. „Conan to nemyslíš vážne? Domician má byť akože môj čo?" Jedno obočie som pri tom do hora nadvihla.
„Ber ho ako chceš. No rozhodne si ťa nespustím z očí. Dám si na teba pozor." To už došiel ku mne. Jednou rukou sa dotkol môjho líca.
Zhnusene som hlavu dala na bok. Jeho dotyk vo mne nevzbudzoval nič iné ako len hnus a odpor.
„Si hrozný." Mykla som sa, načo on stiahol svoju ruku naspäť k sebe. Otočila som sa na päte a odišla preč.
Celý čas ma Domician nasledoval. Ako inak jeho sa nezbavím. Nenávidela som ho.
Silno som zovrela kabelku, ktorú som mala prevesenú na jednom ramene. Nechcela som, aby mi niekto moje peniaze ukradol. Pozrela sa na môjho 'bodygarda', ktorý ma nespustil z očí.
Potrebujem sa nejako dostať domov.
Už som šla stúpnuť taxík, keď sa ozval on. „Ja ťa zveziem. Som tu autom." Uškrnul sa.
S ťažkým povzdychom som prikývla. To už ma viedol k svojmu autu, kde sme si obaja sadli. Ja som mu nadiktovala svoju adresu, kde som ešte stále vlastnila svoj malý byt vo veľkom paneláku.
Hned ako sme prišli, som odtiaľ vzala potrebné veci na pohreb a šla za matkou, že pohreb vybavíme spoločne. Viac-menej ho vybavím ja ako ona. Sama som nevedela v akom stave ju doma nájdem.
