Jej umelecké meno je Elsie. Má len dvadsaťdva rokov.
Aby uživila seba a aj psychický labilnú mamu, ktorá sa topí v liekoch a alkohole, začala pracovať ako ľahké dievča. Jej otec ju zavrhol a odišiel od nich. Všetko zostáva na Elsie.
V eskort službe...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
ELSIE
Ležala som vo vani a s veľkou drsnou špongiou si drela svoje telo. Znechutená z môjho klienta, ktorý po mne nič iné nechcel, len sa päť krát vystriekať na mojom tele a to bez pohlavného styku. Sám sa spravil. Že vraj to takto má rad.
Do vody som si vyliala snáď celú penu do kúpeľa. Mala som tu poriadne rozvoňané.
Skončená s umývaním som sa natiahla po pohárik vína. Nič nie je lepšie ako víno na konci večera.
Ešte som mala dneska skočiť za mamou. Pozrieť ju, či vôbec dýcha. Občas som mala pocit, že len nažíva. Stále sa nemohla zmieriť, že otec od nás odišiel.
Občas ak má vypité, viní za to mňa. No ale to už nepozerá, že ja ju živým.
Odkedy otec odišiel ani jednej z nás sa neozval. Naposledy som si od neho vypočula hnusné výkriky, ktoré nepohladili dušu. Práve naopak. Zanechali tam obrovské diery.
Nazval ma šľapkou. Obyčajnou šľapkou. Len pomyslenie na to, sa mi tlačia slzy von.
Dopila som celý obsah pohára. To už som sa rozhodla z vane vyjsť. Vymočila som sa ako taká morská panna.
Svoje útle telo som si zabalila do župana. Vlasy si dala do uteráka.
Bývala som mimo nášho domu. Odkedy som sa musela postaviť na nohy, som si kúpila malý byt, v ktorom do teraz bývam. Nemienim sa vrátiť to tohto domu, kde mám toľko veľa smutných spomienok.
V tom dome je cítiť veľký žiaľ, bolesť a hlavne trápenie a nemôžem zabudnúť na plač.
Mama sa toľko v ňom uplakala. Bola slabá povaha, než to ja som po otcovi. Silná povaha, ktorú nič tak nerozhodí.
Stála som pred skriňou a vyberala si vhodné oblečenie. Vybrala som si obyčajne džínsy v čiernej farbe a k tomu tričko, s tým že idem len k mame.
Dala som si na seba ľahký make up, vlasy si dala do jedného copa, aby mi nezavadzali pri jazde.
Spokojná so svojím výzorom som sa pobrala dole k svojmu autu.
Mama nebýva ďaleko. Preto som zaparkovala neďaleko nášho domu. Vystúpila som z Forda, na ktorého som bola naozaj pyšná. Kúpila som si ho sama za svoje peniaze.
Kráčala som k domu. Zaklopala som a hneď aj vošla. „Mami?" Dvere boli ako vždy otvorené.
Nič.
Všade ticho.
Bolo cítiť malý zápach. Nevetralo sa tu. Tak isto aj neumývalo. Pootvorila som pár okien, nech je tu hneď svieži vzduch.
V duchu som si opakovala slová, aká som rada, že som odišla z tohto domu.
„Mama? Mám tu tvoju obľúbenú činu?" Zašušťala som papierovým sačkom, nech ma mama počuje, že naozaj hovorím pravdu.
„Ty!!!" Z kuchyne vybehla s nožom v ruke rovno mojím smerom. Nôž mierila na mňa.
„Kvôli tebe odišiel! Kvôli tebe som tu tak sama! Všetko je to tvoja vina. Ak by si nerobila tú špinavú vec... ne- neodišiel by odo mňa." Pozerala na mňa ako by pred ňou stál sám satan. V očiach mala hrôzu a des.
Vyzerala veľmi unavene a neupravene. Pod očami mala obrovské tmavé kruhy. Na tričku mala pár mastných škvŕn. Vrásky sa jej zdvojnásobili. Pomaly som ju nespoznávala. Otcov odchod ju zmenil na nepoznanie.
„Mama, vieš veľmi dobre, že tak či tak by odišiel. Mala si ma vtedy nechať, nech odídem ja, ak ti to tak vadí!" Mierne som na ňu zvýšila hlas. Ruky som dala o kúsok hore, že nemám žiadne zbrane ako ona. Ona mala veľký ostrý nôž, ktorým sa krájajú kosti.
„Áno, mala. Mala." Začala to opakovať ako pomätená.
Začala som mať pocit, že sa jej stav zhoršuje. Vedela som, že onedlho sama nemôže byť. Ešte by si ublížila slebo niekomu inému.
„Vypadni! Čo tu vôbec robíš?! Vypadni z môjho domuuu!!" Rozvrieskala sa. Rýchlym tempom sa pohla ku mne. Nôž namierila na moje hrdlo. Takmer sa ostrý nôž dotýkal môjho krku.
Cítila som z nej alkohol. Ani ma to neprekvapuje. Znova sa ožrala.
„Doniesla som ti činu." Zdvihla som balíček, nech ho dobre vidí. „A tak isto peniaze. Áno, peniaze. Tu máš aj peniaze." Z vrecka som zhrabla pár bankoviek dúfajúc, že ma mama nechá.
Pozrela najprv na mňa a potom na balík v ruke a na peniaze. Bolo vidieť, že sa rozhoduje. Trvalo jej to ozaj dlho. Až som sa začala báť, či ten to nôž neskončí zapichnutý v mojom krku.
Začala som cítiť úzkosť. Chcela som vypadnúť z toho hnusného domu. Tak veľmi som sa bála. Stále som si opakovala slová, že vydrž, mama si vezme, čo jej núkaš a potom ťa pustí.
„Daj to sem!" Schmatla naraz peniaze aj balík. Nôž odsotila ďalej od seba. „A vypadni!" Zvreskla.
„Vypadni z môjho domu!"
Prikývla som. Prudko som dýchala. Celá šťastná som sa ako tak pozbierala, že som voľná a nemám nič pod krkom. Rozbehla som sa k nožu a vzala ho. To už som s ním v ruke vyšla von na ulicu. Susedov som si nevšímala. Aj tak už tu videli mnoho vecí. Jeden nôž na kosti je oproti tomu maličkosť.
Teraz som už vedela, že mama sama nemôže zostať. Nie po dnešku. Takmer by ma zabila. A len jedným myknutím.
Nôž som hodila vedľa seba na miesto spolujazdca a od šoférovala auto domov. Kde to bolo naozaj bezpečnejšie ako u nás doma.
Doma som zhodila so seba oblečenie. Chystala som sa na spánok. Po dnešku mám naozaj dosť.
Ľahla som si do postele. Potrebovala som sa na to poriadne vyspať. Skôr ako som sa zakryla perinou, začal mi ktosi volať na mobil.
Natiahla som sa zaň. Volalo mi neznáme číslo.
Zákazníci volali najprv môjmu pasákovi. Ak boli stáli zákazníci, tak im dal moje číslo, že rovno sa som ňou už dohodnú. Občas som zvykla dávať svoje osobné číslo, len aby som mala pre seba viac peňazí.
Zvykla som si svojich klientov uložiť pod menom, aby som ich vedela pri telefonovaní osloviť. Preto som bola mierne prekvapená, že o takúto hodinu mi volá neznáme číslo.
No potom som mykla plecami. Zrejme ide o ďalšieho zákazníka, ktorý získal číslo od pasáka.
