~40~

1.6K 65 1
                                    

❤❤❤
Venujem
kkaji_, Nina771, SiSa_FrOze, Anabella_White, PavlatefkovHudekov, NikolaNikiS, sabinavalocka, user36187172, KiKa177

Dneska bude ešte jedna kapitola a konečne sa dozvieme, čo je s Marí/Elsie.
❤❤❤

KASIÁN

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

KASIÁN

„Si v poriadku?" Premeriavala si ma sestra, ktorá ma hneď zachytila, ako mi ten veľký muž jednu vrazil.

Pozrel som na ňu a potom na miesto, kde pred tým stálo to auto. Bol som z celej situácii prekvapený. Za prvé: nechápal som, čo tu Elsie robila. Nemali sme žiadne stretnutie, čo sa týkalo tohto článku. Za druhé: prekvapil ma ten muž, ktorý si ju ochraňoval ako svoju ženu. A za tretie: kam tak rýchlo odišli.

Nevyznal som sa v nej.

Dalma si ma ešte prezerala, či som v poriadku.

„Dám ti na to ľad." Zamrmlala popod nos a už ma ťahala dnu.

Prstami som sa dotkol nosa a zbadal troška krvi, ktorá mi z neho tiekla. Ten ma ale silný úder, pomyslel som si.

Pomalým tempom som si sadol na gauč a čakal, kým dôjde pred ľad.

„Našla som len toto." Zamávala mi pred očami sáčkom, v ktorej bola mrazená zelenina.

Mykol som plecami a vzal si ten sáčok. Sám som si ho priložil na tvár. Pocítil som nepríjemný chládok, ktorý mi akoby sťahoval kožu dole. Príšerne to pálilo.

„Vieš kto to bol?" Pozrel som na ňu a dúfal, že mi odpovie.

„Neviem, Kasián. V poslednom čase Elsie lieta vo veľkých problémoch. Viem to, aj keď mi to nepovedala." S vystrašeným tónom odvetila. Bolo vidieť, že jej na nej záleží.

„Hmm." V duchu som si pomyslel svoje. Ako vidím práca eskortky má svoju daň.

„Budem musieť ísť. Brian na mňa už čaká." Zohla sa, aby mi dala malý bozk na líce.

„Ahoj." Zamrmlal som.

„Pá." Posledný krát sa ozvala, kým za sebou nezatvorila dvere.

***

Stál som v kancelárii, ktorá patrila mojej šéfke. Na tvári mala rovnaký výraz, ktorý neveštil nič dobré. Vedel som, že som mal jej článok odovzdať do zajtra. No akosi som mal potrebu za ňou prísť práve dneska.

V ruke som držal svoj zápisník, kde som mal napísané všetky odpovede, na ktoré mi Elsie odpovedala.

V hlave som si toľko krát odohrával tento rozhovor. Ako prídem za šéfkou a podložím jej tento úžasný článok, ktorý určite každého záujme. Toľko krát som uškrnul, len keď som si to pripomenul.

Bol som si toho vedomý, že som v ruke držal veľký triumf, ktorý zatieni mojich kolegov. Uvedomoval som si o kom som písal a čo.

„Kasián k veci. Nemám na to celý deň." Podráždeným tónom zavrčala.

„Mám ten..." Pozrel som na zápisník, kde boli jej odpovede. Očami som len tak letmo prešiel a v tom som sa zastavil.

„Ehm... Vlastne nemám ten článok. Rozhodol som sa ho nerobiť." Skryl som svoj zápisník za chrbát, aby mi ho nevytrhla z rúk.

Prižmúrila oči.

Z hlboká sa nadýchla a vydýchla.

Uvedomoval som si, že týmto Elsie len viacej ublížim. Ako sestra spomenula. Topí sa v problémoch a ja by som jej len pridal ďalší. Akosi som to nechcel dopustiť.

„Čo prosím?!" Neveriacky na mňa hľadela.

Mlčal som.

„To nemyslíš vážne. Prišiel si mi deň pred termínom oznámiť, že ho nebudeš robiť?!" Oprela sa o stoličku, aby nedostala závrat. „To sa mi snáď sníva, Kasián. Povedz mi, že je prvý apríl a ty ten článok máš."

„Nemám ho." Klamal som. „Pokojne ma vyhoďte..."

„To si píš!" Skočila do reči. Znova sa nadýchla a skrivila tvár do hnusnej grimasy. „Máš padáka. Ešte dnes nechcem vidieť tvoje veci na stole!"

Po tomto som sa horšie cítil ako keď ma udrel ten muž. Vyhadzov z práce mi uštedril veľkú ale za to poriadnu facku.

Posledný krát som pozrel na moju šéfku, kým som neodišiel pre svoje veci, ktoré som si zbalil do krabice a odišiel preč. Navždy z tejto práce. Vedel som, že už do podobnej nepôjdem.

Daň za LUXUSWhere stories live. Discover now