Jej umelecké meno je Elsie. Má len dvadsaťdva rokov.
Aby uživila seba a aj psychický labilnú mamu, ktorá sa topí v liekoch a alkohole, začala pracovať ako ľahké dievča. Jej otec ju zavrhol a odišiel od nich. Všetko zostáva na Elsie.
V eskort službe...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
ELSIE
Rukou som siahla po stolíku, aby som sa mohla pozrieť na svoj mobil. Na moje prekvapenie, som ho nemohla nijako vziať. Nebol tam.
Otvorila som ešte zo spánku zalepené oči, aby som sa mohla sama presvedčiť, že tam naozaj nie je. Včera som si bola istá, že som ho presne tam položila.
„Čo to?" Sadla som si, aby som sa mohla lepšie porozhliadnuť po svojom nezvestnom mobile. Ležala som v hotelovej izbe na hotelovej postelí. Nakoniec moje oči sa zastavili na kreslo, na ktorom sedel muž. Uprene sa na mňa díval. Jeho zrak ma prepaľoval.
Vystrčil pred seba ruku. V nej držal môj telefón. Na tvári mal jemný úškrn.
Ako sa sem dostal?
Sledoval ma?
Musel...
Pozrela som na seba. Bola som len v tričku a v nohavičkách. Musela som sa sama vyzliecť. Alebo on...
Krivo som na neho pozrela. Snažila som sa o výhražný pohľad. „Vráť mi ten mobil."
„Kto je Kasián?" Bez dovolenia odomkol môj mobil a pozrel na displej. Jeho tvár bola teraz vážna.
„Čo je teba do toho." Odvrkla som. Vzala som si perinu na seba a vyšla z postele. Kráčala som rovno k nemu si zobrať späť, čo je moje.
Keď už som bola pri ňom, vzala som si svoj mobil. Nijako sa nebránil. Len sa na mňa začal nepríjemne škeriť.
„Ak to je policajt..."
„Nie je to. Môžeš byť pokojný." Skočila som mu do reči. ,,A ako si ma našiel?" Premeriavala som si ho.
Bol oblečený na rozdiel odo mňa. Perinu som si vytiahla, čo najvyššie až ku krku. Načo sa muž v hotelovej izbe hlasno zasmial.
Spýtavo som sa na neho pozrela, čo je mu smiešne.
„Aká irónia, nemyslíš? Minule si sa mi skoro dala a teraz tu stojíš zahalená akoby si bola panna." Znova sa zasmial tak hnusne a tak falošné.
Bolo mi jasne, že si zo mňa uťahuje.
„Vypadni!" Ukázala som na dvere, pričom mi spadla perina. To už sa Leonid postavil na nohy a už bol pri mne. Jedným pohľadom ma akoby zmrazil. Chcela som si zo zeme zdvihnúť perinu a ňou sa znova zakryť. Bola som z neho tak na mäkko, že hrozilo, že z tej zemi nevstanem ako si čupnem k perine.
„Vráť sa domov a nič sa ti nestane. Miron nebude nadšený. Stále dúfa, že jeho návrh zvážiš." Zrazu mi objasnil, prečo tu je. Jeho hlas znel veľmi nebezpečne.
Vedela som, že vo svojom byte nebudem v bezpečí. Ale nemohla som sa tam vrátiť. Nie teraz. Budú chcieť vedieť môj názor, ako som sa rozhodla. Hlavne ten ich šéf. Preto som sa zapozerala do jeho očí, či ma chce znova vziať k nemu. Ale nič sa z nich nedalo vyčítať. Jeho oči boli prázdne. Nič mi nenapovedali.
Prikývla som. „Dobre." Ticho som šepla. Vedela som, že túto lož ešte trpko oľutujem.
„Dobre." Tiež ticho odvetil.
Falošné som si odkašľala, aby pochopil, nech vypadne z tej izby. Potrebovala som sa prezliecť.
Posledný krát sa na mňa pozrel. Potom sám cupol k perine. Zdvihol ju a podal mi ju do rúk. Mlčky som sa dívala na jeho veľké telo. V duchu som sa karhala za nevhodné myšlienky.
Perinu som si znova tískala k sebe, akoby som bola naozaj tou pannou, čo povedal. Pred ním som sa cítila byť slabá a veľmi odhalená. Nenávidela som ten pocit. Bola som len žena, čo sa na nič nezmôže. Nie pred takýmto skutočným mužom akým bol on.
Hneď ako odišiel, buchol dvermi. Čím mi dal malé oznámenie, že už odišiel. Mohla som sa pokojne obliecť.
No ja som tam stále stala a dívala sa na dvere. V druhej ruke som držala svoj telefón, ktorý mi dal bez nijakého naťahovania.
Spomenul Kasiána.
Pozrela som na svoj mobil. Mala som od neho pár zmeškaných hovorov a aj od Dalmi. Dalma nevie kam som odišla. Vedela len málo. Pre jej dobro som jej nepovedala, že som v tomto hoteli, ak by ju náhodou tí muži vypočúvali.
Už som chcela Dalme naspäť zavolať, keď v tom mi prišla správa od toho mladého novinára. Chcel sa som ňou znova stretnúť ohľadom tohto článku.
