Jej umelecké meno je Elsie. Má len dvadsaťdva rokov.
Aby uživila seba a aj psychický labilnú mamu, ktorá sa topí v liekoch a alkohole, začala pracovať ako ľahké dievča. Jej otec ju zavrhol a odišiel od nich. Všetko zostáva na Elsie.
V eskort službe...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
ELSIE
Zobudila som sa v posteli s príšernou bolesťou. Celé telo ma bolelo. Rukou som zdvihla perinu do hora. Mala som na bruchu veľký obväz. Tak isto pár obväzov som mala na jednej nohe, ktorá ma veľmi bolela. Keď som bola v bezvedomí niekto ma musel ošetriť.
Zmetene som si pretrela oči, či sa mi to nezdá.
Obzrela som sa okolo seba.
Ležala som v jednej veľkej izbe, na veľkej manželskej posteli. Všimla som si skriňu, stolík a dokonca pár poličiek, ktoré viseli na stene. Dokonca aj menší plazmový televízor hneď oproti posteli, ktorý bol namontovaný na stene.
Farby steny boli jemne krémové. Pôsobili na mňa veľmi príjemné a jemne.
S istotou som mohla povedať, nie som v hoteli. Ale v nejakom veľkom dome. Chcela som vstať, že sa pozriem do okna ale moje telo mi to nedovolilo. Nepríjemná bolesť nechcela prestať. Hneď ako som sa chcela posadiť, ma každý jeden pohyb bolel.
Bola som izbou príliš uchvátená, že som ani nepostrehla, keď ktosi otvoril dvere. Reagovala som len na prudký pohyb, ktorý vošiel do izby.
Leonid sa tváril veľmi vážne, keď ku mne kráčal.
Sadol si ku mne na posteľ, ktorá sa jemne prehla pod jeho telom. V izbe vládlo veľké napätie odkedy vstúpil dnu.
„Kde je Miron?"
„Až teraz som si uvedomil, že sám neviem, čím ma ešte dokážeš prekvapiť. Mohla si umrieť. Umrieť!" Na konci zvýšil hlas. Mohla som zbadať ako mu na rukách navreli žili, keď mal na sebe len tmavé sivé tričko.
Myšlienky na jeho dosť dobre telo som sa snažila potlačiť.
„Lepšie ako byť znova pri Mironovi." Podráždene som cekla.
„A kto povedal, že som ťa práve k nemu zobral. Veď sa porozhliadni. Sme v opustenom dome, v opustenom lese. Tu nás nik nemôže nájsť. Keď som povedal, že ti dám svoju ochranu. Myslel som to vážne." To už vstal z postele.
Nachvíľu sa zapozeral do okna a potom znova na mňa. Jeho sivý pohľad ma prepaľoval ako nikdy predtým. Dve sychravé oči, ktoré mali v sebe nebezpečnú búrku sa na mňa sklamane dívali a ja som sa nemohla cítiť horšie ako som.
„Asi som sa v tebe zmýlil..." Privrel oči.
Ja som svoj zrak sklopila. Cítila som sa mizerne. Chcel len, aby som mu verila. Miesto toho som prišla ja o jeho dôveru. Teraz on mne neverí.
Postrehla som, ako sa jeho postava pohla k dverám.
„Leonid." Môj hlas sa ozýval v izbe ako ozvena.
Neotočil sa. Len zostal stať na mieste, kde zastavil. Až tak som ho sklamala, že sa mi nechce pozrieť do očí. To bolo horšie ako by mi dal facku alebo niečo hnusne povedal.
