Daň za LUXUS

~32~

ELSIE

Hneď ako som vystúpila z auta, ponáhľala som sa vnútra, kde býval Conan. Držala som sa len tak tak, aby sa moje ruky neklepali. Rozčúlene som klopkala vysokými topánkami, čím som sa snažila na seba upozorniť. Nos som dvihla do hora a svoje hnedé vlasy prehodila dozadu. Dnes budem hnusná a zlá beštia. Vychutnávala som si toto celé divadielko, ktoré sa chystám konať.

Vzopriem sa Conanovi a aj toho poskoka Domociána, ktorý mi za celý ten čas nedal dýchať.

Týždeň...

Týždeň prešiel ako voda a ja som nemala pokoj. Bol tam. Bol v rohu. Bol za mnou. Bol všade. Ani spať mi to nedalo.

Posledné dni čo som chcela mať pokoj a byť s mamou, miesto toho som bola vo svojom byte. Domiciána som dnu nespustila. Snažila som sa mu dať čo najhoršie podmienky. Nemal túto prácu prijať. Tak veľmi mi to vadilo. Jeho oči všetko kontrolovali. Hneď ako náhle som vyšla z bytu, už mu písal.

Hlasno som klopkala. Všimla som si Conanovu domácu pani ako sa obzerá za mnou. Krčila nosom a ja len s malým úškrnom som kráčala hore schodmi, kde má pracovňu.

Bude to pre neho obrovské prekvapene.

Všetko tá zlosť, čo sa vo mne nahromadila za ten týždeň, čo som musela jeho muža tŕpnuť, konečne vyšla von. Konečne som sa tu odhodlane rozbehla za pasákom mu to všetko vytrieť.

Hore schodmi som zabočila do ľavá. Vedela som presne kam bude. A bolo mi jedno, že Domician tu bude, čo nevidieť. Určite už mu aj písal, že som mu zdrhla pred očami. Rovnako ako on aj ja som tušila, že bude mať po chlebe. Mal strážiť a aj to nevie. Babrák.

Otvorila som dvere a vošla dnu.

Conan sedel a čosi si zapisoval do papierov. Hneď ako sa dvere odbili o stenu, ozval sa.

„Kurva, Elsie! Toto ti strhnem z platu!"

„Pokojne." Dala som si ruky v bok. Hnusne som sa na neho usmiala. „Končím, Conan. A kľudne povedz svojmu psovi, nech ma už ďalej nesleduje. Unavuje ma táto robota. Unavuje ma tento poonďatý život, ktorý je od začiatku skazený! Už viac nepracujem pre teba!"

Z kabelky som vytiahla zmluvu, ktorú som podpísala ešte na začiatku, keď som začala u neho pracovať ako eskortka.

Položila som papiere na stôl a rukou ich pritisla, aby to otvorené okno nesfúklo na zem.

„Končím!" Zdôraznila som.

Všimla som, že bol zaskočený. Mal mierne pootvorené ústa a sledoval ma. No potom som zbadala v očiach malé plemene, ktoré neveštili nič dobre.

„Nemôžeš skončiť!" Štekol po mne. „Si zabudla, že svoje telo si mi dávno zapredala? Si vlastne moja vec! Si len hlúpy tovar, čo každý použije a odhodí. Ty nie si žena. Ty si nič. Si len obyčajný nástroj na sex!" Tresol po stole.

Po týchto slovách sa v čosi vo mne zlomilo.

Ten hajzel mal pravdu.

Som nič. Som ako gumená anča, ktorá len otvor, ktorú každý použije toľko krát, koľko len chce. Peniaze sú len také plus, za to že som predstierala aký sú úžasný v tom, čo ani nerobia. Všetko bolo na mne.

Hnusilo sa mi zo mňa.

Potláčala som slzy, ktoré sa drali von. Cítila som ako ma štípu oči.

„Končím." Zo zlomeným hlasom som sa ozvala. Snažila som sa znieť tvrdo. No malo to opačný efekt.

Pohla som sa ďalej od stola, ale to už bol pri mne. Jeho ruky ma silno chytili a šarpali. Kýval som ňou ako s babininou. Mne sa podlomili kolená.

„Si nič. Si len štetka, ktorá roztiahne nohy!" Pokračoval vo svojom. Veľmi dobre si uvedomoval, aké mám slabé miesto. Vôbec ma nepočúval, že odchádzam, že končím....

Hovoril si svoje. Urážal ma.

Moje oči to už nevydržali a ja som sa rozrevala. Nie hlasno ale bol to tichý plač, kde len slane slzy tiekli.

„Si len obyčajná kurva!" Vyhrnul mi tričko a začal mi jednou rukou hladiť prsia. „Nikam neodchádzaš." Šepol mi do ucha svojím slizkým hlasom, ktorý ma naťahoval.

Rukami som sa bránila sťahovala som si tričko, aby to nezašlo ďaleko. Bola som ale slabá. Priveľmi slabá.

Keď už sa zmierila s tým, že ma Conan zneužije, dvere sa otvorili do korán. V nich stál Domicián, ktorý prišiel ma sledovať.

„Domiacián!" Skríkla som nech mi pomôže. Vedela som, že som bola k nemu hnusná, za ten čas čo bol stále za mnou...

Vedela som, že mi nemusí vôbec pomôcť. Ja si už ani pomoc nezaslúžil. Pretože som sa nikdy nepoučila. Vždy som skončila tam kde aj teraz. Vždy.

Ako inak...

Domicián sa pozrel na mňa s tým pohľadom, že nás nebude rušiť. Zatváral dvere...

„Prosím, Domician!" Priškrteným hlasom som skríkla, aby si to rozmyslel, aby mi predsa pomohol.

Conan ho úplne ignoroval. Rukou ma držal pod krk, až som ledva mohla dýchať. Tlačil sa svojím rozkrokom ku mne.

Už som pomaly rezignovala...

Lenže v tom prišiel Domician, ktorý surovo odstrčil Conana na bok. Ja som si stiahla tričko naspäť ako som mala. Ruky som si prekrížila a postavila sa úplne k stene.

Conan ho začal silno udierať. Nadával mi, že ho vyhodí.

Ja som rozklepaná sa pozrela po svojej kabelke, ktorú som hneď schmatla pod pazuchu a odišiel z pracovne. Behala som dole schodmi až k hlavným dverám. Už viac som nechcela byť v tomto dome.

Otvorila som dvere a vybehla von.

Zadychčane som dýchala. Cítila som ako na začína pichať v boku. Nebehávala som. Nohy sa mi hnusne podlomili. Sem tam sa stalo, že som krivo stúpla až som spadla na zem. Nevedela som na veľkých topánkach ustáť pád.

Nejaké ruky ma chytili.

Ja som dotyčnú osobu začala rukami udierať. Myslela som, že ma Conan dobehol a že prišiel dokončiť to, čo začal. Len že prehovoril na mňa hlboký hlas, ktorý ma nežné oslovil.

„Marí."

A ja som sa konečne pozrela hore.