~10~

2.6K 98 2
                                    

❤❤❤
Túto časť venujem
Anabella_White, Nina771, Linka760, BELAreader02, MimaIvaniov, NikolaNikiS
❤❤❤

❤❤❤Túto časť venujemAnabella_White, Nina771, Linka760, BELAreader02, MimaIvaniov, NikolaNikiS❤❤❤

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

ELSIE

Vo svojom byte, som si zo skrine vyhadzovala všetky potrebné veci na zbalenie. Už som sa rozhodla, že tu nezostanem ani o sekundu dlhšie. Plný kufor som sa snažila zazipsovať. Akosi to nešlo. Kufor bol veľmi prepchatý. Sadla som si naň, že si pomôžem so svojou váhou v domnienke, že tie veci sa samé potlačia, čím sa pôjde dať kufor bez problémov zazipsovať.

„A ty kam?" Do izby nakukla Dalma. Pozerala sa na mňa, čo robím. Bola zmetená. Moje náhle konanie nechápala.

Musela som nechať v tom pomykove odomknuté dvere, keď sa dostala dnu. Pretože ja som jej neotvorila.

„Sťahujem sa. Už v tomto byte nezostanem ani o sekundu dlhšie." Rázne som odvetila. Bola som naozaj rozhodnutá.

Oni vedeli kde bývam. Poznali ma. Vedeli o mne všetko. Ja sa im nepodradím. Zajtra sa im nepodarí ma nájsť a mi niečo zle spraviť. Pretože ja nebudem otcov dlh splácať. On sa na nás vykašľal. Mamu opustil. Mňa opustil. A ja sa teraz dozviem, že otec ho okradol?

Nie, nie.

Sama som pokrútila hlavou. Že toto ja nebudem robiť. Ja sa k ním nepridám.

Hneď ako som vystúpila z auta v ktorom bolo hrobové ticho, som sa do bytovky rozbehla ako malé dieťa, ktoré pred niečím uteká. Potrebovala som byť čím skôr preč od nich. Bála som sa, že mi nedovolí odísť. Že z ich strany je to ďalší klam.

V okne som zazerala, či odíde, či sa stratí. Odišiel. Hneď ako odišiel som si spokojne vydýchla. Moje srdce konečne bez stresu krásne bilo. Nič ma nezužovalo.

No zlé myšlienky tu boli stále.

Pozrela som na Dalmu, ktorá celý čas na mňa pozerala ako sa snažím zatvoriť svoj plný kufor.

„Si v poriadku?" Vyšlo z nej po dlhšej odmlke.

„Nie som!" Vykríkla som na ňu. Ak som povedala, že už v tom dome o sekundu dlhšie nezostanem, myslela som to vážne.

Len sa trhla.

Nečakala, že takto po nej vyletím. No ja som mala na to dobrý dôvod. Len teraz nedávno som vystúpila z tmavého auta, ktoré riadil ON. Ten čo ma uniesol, len aby ma odviedol za šéfom.

„Nemohla by si mi pomôcť?" Pozrela som na ňu.

Prikývla.

Už aj sa rozbehla ku mne a spoločnými silami mi pomohla zazipsovať môj tučný kufor. Ja som si rukou zotrela z čela pot. „Teraz je na rade druhý." Sama pre seba som povedala.

„Naozaj, Elsie. Kam to chceš ísť? Ty sa sťahuješ?" Stále to nechápala.

Ani som jej nečudovala. Ja na jej mieste by som tiež nechápala. A sama nevedela, čo by som v danej situácii robila. Teraz to už viem. Lebo ja som v tej situácii práve teraz. Potrebujem z nej nejako vyjsť. Len aby som si neublížila.

„A tvoje zápästia. To čo je?" Prekvapene pozrela na moje ruky.

„To nič." Stiahla som rukávy sivého svetra, ktorý som mala na sebe, len aby sa tam nepozerala. Bolo to ešte čerstvé a veľmi červené.

„To mi ani nehovor, že to jeden z tvojich zákazníkov, čo máš na zozname." Trpko až nechutne odvetila. Stále sa pozerala na ruky, hoci už som to mala zakryté.

„Áno." Zaklamala som.

„Elsie. Toto mi nenahovoríš." Protirečila mi. Akosi mi nechcela veriť.

„Je to tak. Radšej mi pomôž s druhým kufrom. Nedá sa mi zatvoriť." A tak aj spravila. Ďalej sme obe mlčali a spoločne zazipsovali aj druhý kufor.

***

Obe kufre som hodila blízko novej postele.

Ubytovala som sa v jednom malom hoteli, kde som zadala Conanove meno. Musím byť teraz v inkognite, aby ma nenašli. Nechcem sa s nimi znova stretnúť.

Svoje nové auto som vymenila za iné. Všetko, čo som vlastnila som sa zbavila.

Ale čo moja mama?

O ňu som sa rozhodne bála. Je sama vo veľkom dome. Vedela som, že ak poznajú môjho otca, mňa, tak určite vedia aj o mojej mame. Mala by som aj ju niekam schovať.

Ale skôr ako pôjdem vyriešiť mamu, dám si horúcu sprchu, ktorá ma dostane na iné myšlienky.

Vliezla som do sprchy. Vydrela som si cele svoje telo premýšľajúc nad tým návrhom. Moju matku nespomenuli, len mňa. Možno jej ani nič nehrozí. Možno ide len o mňa. Určite musia vedieť, kde pracujem. Čo ak chcú, aby som bola jeho spoločníčka. Jeho doživotná spoločníčka. Predsa sa nevyjadril nijak jasne.

Vodu som vypla a následne sa zababušila do hotelového bieleho uteráka.

Takto som prešla z kúpeľne do izby, kde som si sadla na posteľ. Vzala som do rúk telefón a pozrela, či nemám nejaké zameškané hovorí. Nenašla som žiadne. Dokonca ani od Conana. Zrejme na dnes našiel za mňa náhradu.

V takto v osuške som sa zvalila na posteľ. Potrebovala som si oddýchnuť. Hoci som už dlho spala. Keďže som sa prebudila až poobede.

Hlasno som zívla. Ani som nemala za potrebu si ústa prikryť. Bola som sama.

Jedno som vedela, že tu dlho nezostanem. Peniaze čo som mala mi vystačia, ale neskôr tak či tak budem musieť znova pracovať, ale pre Conana.

Daň za LUXUSWhere stories live. Discover now