Jej umelecké meno je Elsie. Má len dvadsaťdva rokov.
Aby uživila seba a aj psychický labilnú mamu, ktorá sa topí v liekoch a alkohole, začala pracovať ako ľahké dievča. Jej otec ju zavrhol a odišiel od nich. Všetko zostáva na Elsie.
V eskort službe...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
LEONID
Viacej sa ona smiala ako ja. Už dopredu som tušil, že to ide dobrou cestou. Mariamme sa dosť uvoľnila. Asi tak po desiatich pohárikov. Priznala sa mi, že si chcela objednať víno a nie tvrdé. Preto som sa rozhodol jej teraz objednať víno. Vybrala si červené.
Len som sa nad tým usmial. Vyzerala naozaj roztomilo. Prstami mi ukazovala, že jej stačí málo, aby sa opila. Vedel som, že mám vyhraté.
Len som sa na ňu usmial a povzbudil ju, nech si dá to víno.
„Nie si taký zlý, ako som si mys... myslela." Troška sa zasekla. Počkala kým sa jej odgrglo a znova začala rozprávať. „Myslela som, že má sleduješ. Vieš, keď... Keď som ťa tu videla. Nič iné by ma ani nemalo napadnúť. Sleduješ ma?" Jej zeleno hnedé oči sa zapichli do môjho pohľadu. Chcela vedieť pravdu.
„Bol som tu s kamarátom, ale ten už odišiel." Obzrel som sa, či ho náhodou nezbadám. No ten musel už dávno zdrhnúť aj s tou prsnatou ženou.
„Naozaj? Lebo...hí...lebo som vás spolu nevidela. Teda jeho." To už sa jej začalo čkať.
„Čestné slovo." Vykúzlil som malý úsmev. Na to, že sa často nesmejem. To dievča to zmenilo. Bola naozaj vtipná. Hlavne jej chovanie. Prišla mi ako malé dievča, na ktoré treba dávať pozor, pretože sa môže pokojne vytrepať z tejto neškodnej barovej stoličke.
„Dokonca som sa aj odsťahovala. Bála... Bála som sa že znova prídete. Ty a... a ten kamarát, ktorý je neviditeľný." To už sa zasmiala.
Nevedel som, že sa odsťahovala. Ak to zistí Miron, bude naozaj zúriť. Mariamme nemôže pred ním utekať. Inak jej ublíži. Už od začiatku som bol proti tomu.
A ešte vôbec sa mi do toho nechcelo, keď to bola šľapka. I keď teraz sa ňou nesprávala. Neflirtovala som ňou a ani ma nebrala do postele. Vtedy za tú službu som si zaplatil, aby som jej tým pohrozil.
„Naozaj? A kde si potom odišla?" Jemne som vyzvedal dúfajúc, že ma v tomto stave neprekukne. Čakal som. Napínal som uši, aby som ju počul.
„Predsa tu!" Mávla rukami a ukázala svoju postavu, že je v tomto bare, kde vôbec nečakala, že na mňa natrafí.
Takže musela sa ubytovať v tomto meste. A určite aj niekde na okolí.
„Si tu autom?" Zaujímal som sa ďalej. Ak mi povie, áno, tak nebýva nablízku, ale ďalej. Ak nie. Tak je tu len jeden hotel, v ktorom sa mohla ubytovať. Mohla pokojne použiť aj falošné meno. Určite to spravila, ak je na úteku ako to spomínala.
„Nie. Mám to tu za rohom. To som si zobrala Dalmin príklad. Ona nikdy do práce nechodí autom a ani taxíkom. Vždy dokráča pešo. Tak som sa rozhodla, že to spravím aj ja. Svoje auto už nemám. Vlastne mám nové." To už si zakryla ústa rukou. Sama si uvedomovala, že mi povedala veľa ako mala.
Ja som sa len uškrnul. Vtáčik sa pekne rozspieval. Stačilo ju len opiť.
„Ešte ti nalejem." Jemne som sa uškrnul. Pomaličky z nej samí alkohol vytráca. Mal som ju v pláne aj odprevadiť. Tak mi aj ušetrí hľadanie. Skrátka mi to sama ukáže.
„Nie, nie... už mám dosť." Rukou si zakryla svoj pohár, aby som jej nedolial víno.
„Len troška, dobre?" Zapichol som svoje sivé oči do tých jej. Načo sa mykla. Ruku vrátila spať do svojho lona a čakala kým jej znovu nalejem.
Pomaličky som lial červené víno do pohára. Popri tom mi myklo úsmevu. Mám ju pekne v hrsti, a ani si to sama neuvedomuje.
Naliati pohár som jej podal do ruky, ktorý si hneď vzala. Omylom sa naše prsty dotkli, načo sme sa obaja mykli. Malá elektrina prebehla skrz z jej prsta do môjho celého tela.
Ruku stiahla k hrudi a zapozerala sa mi do očí. Ja som spravil to isté. No potom som si uvedomil, že sa na ňu príliš dlho pozerám. Čo by som nemal. Bola veľmi krásna. A tiež som nebol najtriezvejší.
„Myslím, že už pôjdem." Ticho sa ozvala. Stále skúmala moju tvár. Ani na to víno nepozrela. Jej ústa boli mierne pootvorené, akoby mala ešte čosi na jazyku. Ale nič z nej nevyšlo. Za to prudko dýchala akoby práve zabehla menší maratón. Jej hrudník sa zdvíhal veľmi rýchlo ako pred pár minútami.
„Dobre." Zamrmlal som. No za to som si zaumienil, že ju odprevadím až k jej hotelu. Už som sa postavil, že ju chytím, ak by ju náhodou motalo.
Pomaličky zišla dole z tej veľkej stoličky. Len tak tak skočila na obe rovné nohy. Jednou rukou sa podržala stolíka, aby naozaj nespadla.
„Poď, pomôžem." Galantne som sa ozval, na čo ma obdarila svojím krásnym úsmevom. Chytil som ju za driek a viedol ju von z podniku. Skôr ako sme vyšli, hodil som na stôl pár bankoviek za chľast. Jaxona som neriešil. Ten sa mi ešte ozve.
Vyšli sme vonku.
Dievča sa len vystrelo. Jednou rukou si dala vlasy dozadu. Pozrelo na mňa a prehovorilo. : „To už zvládnem sama." Nezabudla sa aj usmiať.
„Nie, trvám na tom." Mierne som sa uškrnul. Naozaj som ju chcel odprevadiť. Nebola triezva, aj slepý by to videl. Mierne sa motkala na svojom mieste. Ako tak nabrala kúsok rovnováhy. No ako náhle sa otočila, hlava sa jej zamotala a ona spadla do môjho náručia.
„Teraz sa ma nesnaž presvedčiť o opaku." Ticho som jej zašepkal do ucha, až sa pri tom zachvela.
Jej oči si ma premeriavali. Neverila mi. Ani som sa jej nedivil. No sama videla, že ju v takomto stave môže hocikto napadnúť. Preto len mlčky prikývla.
„Zavolám taxík, dobre?" Znovu som sa ozval. Bude lepšie ak ju odveziem, čím skôr. Vyzerala byť veľmi unavená. Ani som nečakal, čo odpovie a už som volal jedného taxikára.
Za päť minút prišlo auto, do ktorého sme si obaja sadli. Mariamme si viacej sadla k oknu ako do stredu. Ja som sedel pri tom druhom. Jedným okom som ju sledoval ako pozerala na okno, kde videla skôr svoj obraz ako mesto. Všimol som si, že sa jej viečka zatvárali. Snažila sa otvoriť, aby bola hore.
„Bývaš v tom hoteli, že?" Šepol som jej do ucha, až sa striasla. Nečakala, že budem tak blízko. Svoju hlavu rýchlo otočila mojím smerom. Pekne si ma prezerala. Hľadela mi priamo do očí, či na ňu skúšam nejaké finty.
Hlasno vydýchla a sama mi prezradila hotel v ktorom je ubytovaná. Presne som si aj ten myslel. Adresu hotela som nadiktoval taxikárovi, ktorý len prikývol. Dal som mu prepitne, nech ide rýchlejšie.
„Ako si prajete." A to už šľapol na plyn.
Mariamme sa zazívalo. Nevedomky jej hlava spadla na moje rameno. Zostal som prekvapený, že svoju hlavu opiera o moje telo. Jednu ruku som vytiahol, aby som si ju mohol dať bližšie k sebe, nech sa jej pohodlnejšie spí.
Jemne som položil ruku na jej drobné telo. Teraz už spokojne dýchala. Chvíľku som na ňu pozeral, ako ma zatvorené oči a mierne pootvorené ústa. No hneď som pohľad odvrátil, ako náhle som sa príliš dlho sústredil na jej vábiace pery.
