Lexi je zlomená.
A čo to znamená? Že potrebuje niekoho, aby jej zahojil srdce.
To ale nemôže byť Finn, že? Pretože aj on je zlomený, takmer na tých istých miestach ako aj ona.
Ale dve zlomené srdcia predsa tvoria jedno celé, no nie?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Bol som zobudený neustálym klopaním na moje dvere.
Keď som sa už konečne postavil z postele, začal som kráčať ku dverám, ešte v polospánku.
"Idem. Idem." Kričal som, kým som kráčal.
Otvoril som dvere a tam našiel modrú hlavu. "Nie si ranné vtáča, čo?"
"Čo chceš?" Rukami som si prešiel po tvári. Chcem ďalej spať.
"Keďže si mi včera večer neotváral, bral som to, že si bol preč." Klopal asi keď som išiel do obchodu. "Doniesol som ti zbytky z pizze." Nadvihol krabicu, ktorú som si ani nevšimol, že drží.
"Nie som tvoj kamarát." Posunul som mu krabicu bližšie k hrudi. "Drž sa odomňa ďalej."
"Vieš, tento 'záhadný chlap' imidž," ukázal na mňa krúživým pohybom ruky, "ma iba volá k tebe bližšie. Toto je pre teba nové mesto. Dovoľ mi ti pomôcť..."
"Nepotrebujem nikoho pomoc." Skočil som mu do reči. "Takže mi daj pokoj." Zabuchol som mu dvere pred tvárou a zamieril naspäť do postele.
Možno to bolo trochu veľa, ale to je už jedno.
Chcem byť sám. Preto som tu prišiel.
*****
Môj pohľad skákal po slovách na menu predo mnou.
Nemal som v pláne nikde ísť, ale keď bolo sedem hodín večer a ja som nebol schopný dýchať vzduch v byte, musel som ísť na čerstvý vzduch.
Verte tomu alebo nie, ale to je pokrok.
Zvyčajne by som sa iba ďalej dusil.
Ani neviem ako dlho som kráčal. Proste som pokračoval po chodníku a zastavil sa pred náhodným bistrom. Ani som si nezapamätal jeho názov.
Posadil som sa ku krajnému stolu, aj keď bolo bistro takmer prázdne. O pol ôsmej večer sa ani nečudujem.
A hlavne, keď obsluha je poriadne pomalá.
Konečne, keď som si prečítal menu asi desať krát, z dverí, ktoré asi viedli do kuchyne vyšla žena so zásterou okolo pásu.
S úsmevom ku mne prešla, ale niečo sa mi na tom nezdalo. Neviem prečo.
Blond vlasy mala zapnuté vo vysokom drdole, z ktorého jej pár pramienkov vlasov vypadlo. Jej pleť bola bezchybná. Mala plné pery jemnej farby a zelené oči.
Jej úzky pás zvýrazňovala hnedá zástera s logom bistra. Široké ramená sa strácali v bielom tričku s dlhými rukávmi a zápästia mala pokryté náramkami.
Niesla sa, ako keby nebola vo svojej koži. Ako keby mala na ramenách celú váhu sveta.
