Lexi je zlomená.
A čo to znamená? Že potrebuje niekoho, aby jej zahojil srdce.
To ale nemôže byť Finn, že? Pretože aj on je zlomený, takmer na tých istých miestach ako aj ona.
Ale dve zlomené srdcia predsa tvoria jedno celé, no nie?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Celý deň som nevyšla z izby. Oprava, celý deň som nevyšla z postele.
Asi som dúfala, že ak budem dostatočne dlho ležať, možno všetko to zlé čo sa stalo a deje proste zmizne.
Cítila som sa vyčerpane. Už ani neviem či psychicky alebo fyzicky.
Už sa stmievalo, keď som na mojich dverách započula tiché klopanie a Lincolnov hlas. "Lexi?"
Odhrnula som zo seba perinu a upravila si vlasy, než som mu povedala, aby vošiel.
"Ahoj." Pousmial sa a ja som sa pokúsila o to isté, aj keď usmievať sa je to posledné čo chcem dnes robiť. "Doniesol som tvoje veci." Položil moje cestovné tašky k nohám postele a narovnal sa. "Tvoj mobil a peňaženka." Zo zadných vreciek jeho riflí vybral oboje a podal mi ich.
"Ďakujem." Zobrala som si svoje veci a položila ich na posteľ.
"Ako sa držíš?"
"Som v poriadku." Klamár.
Chcela som sa spýtať na Finna. Komu klamem, chcela som mu zavolať a počuť jeho hlas osobne. Chcela som od neho počuť, že je v poriadku, že mu je bezo mňa lepšie, a že som spravila dobré rozhodnutie.
"Môžem si sadnúť?" Váhavo sa na mňa pozeral.
"Samozrejme." Posunula som sa trochu na posteli, aj napriek tomu, že by som bola najradšej sama.
"Pozri Lexi, viem, že ma do toho nič nie je, ale..." Ťažko vydýchol. "Ty a Finn..."
"Nechcem sa o tom rozprávať." Povedala som skôr ako povedal čokoľvek iné.
"Chápem ťa, ale..."
"Môžete všetci prestať hovoriť, že ma chápete?" Neúmyselne som naňho vyletela, ale nemohla som sa zastaviť.
Ak by naozaj všetci chápali, nechali by ma teraz tak. Potrebujem priestor a čas.
Nie je to nebezpečné? Hlavne s tým čo más v hlave?
"Mrzí ma to, nechcel som..." Zastavil sa. "Prepáč, Lexi."
"Nie, ja..." Sklonila som hlavu. "Iba som unavená." Zo života.
"Samozrejme. Pozri," chytil ma za ruku a ja som k nemu zdvihla zrak, "ak tu je čokoľvek čo môžem spraviť, iba mi napíš alebo zavolaj. Budem hneď pri tebe." Pousmial sa.
Je milé, že sa stará, aj napriek tomu, že on toho má taktiež veľa. Ale neplánujem od neho žiadať pomoc, má svoje vlastné problémy.
"Ďakujem." Kútik mojich úst sa nadvihol, ale na viac som sa nezmohla.
"Nechám ťa, aby si sa poriadne vyspala. Čoskoro sa uvidíme, dobre?" Pomaly som prikývla a Lincoln sa nahol ku mne venujúc mi letmý bozk na čelo, než sa postavil a prešiel k dverám. "Viem, že možno to nechceš počuť, ale Finn je na tom mizerne. Povedala, že je to tak lepšie, ale úprimne nevidím ako to niekomu z vás pomohlo."
