Lexi je zlomená.
A čo to znamená? Že potrebuje niekoho, aby jej zahojil srdce.
To ale nemôže byť Finn, že? Pretože aj on je zlomený, takmer na tých istých miestach ako aj ona.
Ale dve zlomené srdcia predsa tvoria jedno celé, no nie?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Všetko čo kedy budem potrebovať, do konca svojho života, mám teraz v náručí.
Držím Lexi, ako keby išlo o život. Ako keby som sa bál, že ak ju na moment pustím, prekĺzne mi medzi prstami.
Premýšľal som nad tým, či toto celé nie je iba sen. Ak to je, dúfam, že sa nikdy nezobudím, pretože vo svete, kde by som ju nemal pri sebe, by som nechcel žiť.
Obdivoval som každý milimeter jej tváre. Vyzerala tak pokojne, a ja som iba dúfal, že to je kvôli mne. Že aj ja mám taký efekt na ňu, ako ona na mňa.
"Stískaš ma príliš silno." Unavene povedala.
"Do riti, prepáč." Ihneď som zjemnil svoj stisk.
"Bojíš sa, že utečiem?" Pomaly sa mi začala otáčať v náručí. "Ahoj." Usmiala sa.
"Dobré ráno." Rukou som jej prešiel po líci, aby som z neho odhrnul jej vlasy.
"Hmm." Zatvorila oči, keď som jej rukou vošiel do vlasov. "Nikdy nechcem odtiaľto odísť." Pritúlila sa bližšie k mojej hrudi a mňa zaujímalo či počuje moje srdce, ktoré bije len pre ňu.
"Zimy by boli trocha chladné, ale som si istý, že by sme prežili." Keď som videl úsmev na jej tvári, všetky starosti zo sveta zmizli. Natiahol som sa k nej a venoval jej letmý bozk na čelo. Keď som sa odtiahol, všimol som si, že otvorila oči. "Čo?"
Bez slova vybrala ruku spod deky, priložila si prst na pery a párkrát ich poťukala.
Zasmial som sa a pobozkal ju. Ani kým som ju bozkával som sa nevedel prestať usmievať. Ako môžem mať také šťastie?
Keď sme sa odtiahli, Lexi si okolo mňa prehodila ruku a nohu, a položila si hlavu na moju hruď.
"Bojíš sa ty, že utečiem?"
"Som celkom rýchla." Zamrmlala mi do hrude. "Chytila by som ťa."
"Zvalila ma na zem, čo?"
"Oh, určite, ak by to znamenalo, že by si nikde..."
"Nikdy by som neutekal, slniečko." Prerušil som ju. "Nie od teba."
A vtedy mi došlo, že to presne si myslí, že sa stane. Keď je stratená vo vlastnej hlave, to presne si myslí. Ubíjalo ma, že som nevedel ako tomu predísť, ale dúfal som, že časom jej dokážem, že sa nemusí báť.
"Hej, Finn, si hore?" Obaja sme sa s Lexi trhli, keď sme započuli Zacka pred mojím stanom.
Lexi chcela niečo povedať, ale priložil som jej prst na pery. "Už áno." Odpovedal som Zackovi. "Čo chceš?"
"Tvoja sestra volala. Povedala, že sa ti nevie dovolať."
"Do riti." Začal som hľadať svoj mobil, ktorý som si zabudol od včera zapnúť. Nadvihoval som deky, vankúše, všetko čo bolo v mojom okolí, a nakoniec ho našiel. Čakal som, než sa zapne, a keď sa tak stalo, píplo mi upozornenie nízkej baterky. "Do frasa." Odhodil som mobil a obliekol si mikinu. "Potrebujem použiť tvoj mobil, Zack." Otvoril som stan a vyšiel von, kde už na mňa čakal aj s mobilom.
