Lexi je zlomená.
A čo to znamená? Že potrebuje niekoho, aby jej zahojil srdce.
To ale nemôže byť Finn, že? Pretože aj on je zlomený, takmer na tých istých miestach ako aj ona.
Ale dve zlomené srdcia predsa tvoria jedno celé, no nie?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Pozeral som sa na Lexi, jej oči plné výčitiek. Viní samú seba za to, že nevidela, že nie som v poriadku.
"Tak ma to mrzí." Zopakovala s trasúcim sa hlasom. "Mala som to vedieť. Mala som tam byť. A možno, ak by som si toho všimla skôr, nebol si..." Prezrela si ma od hlavy po päty. "Ako som mohla byť taká slepá?"
"Nie je to tvoja vina." Je to iba moja.
Viem, že nie som v poriadku. Viem, že mám zmätok v hlave. Každá časť mojej hlavy kričí, až je to nevydržateľné. A jediný spôsob, ako ich utíšiť je nahradiť tú bolesť fyzickou. A fungovalo to. Každý krát.
Teda, aspoň pokým som nestretol ju. Moje slniečko.
Keď som s ňou, všetko ostatné zmizne. Všetko ostatné sa zdá nepodstatné. Všetky starosti svety zmiznú, keď ona vojde do izby a ja neviem prečo. Neviem, prečo ona.
Ale bojím sa, čo sa stane, keď ma po tomto opustí. A to sa aj stane. Už vidí ako poškodený som a odíde.
"Prečo, Finn?" Takmer zašepkala.
"Ja neviem." Povedal som pravdu. "Nemôžem tomu pomôcť. Iba tak môžem utíšiť svoju hlavu."
Jej ruky vyleteli k jej ústam, než si zakryla celú tvár, hlavne oči, a roztrasene vydýchla.
Nevedel som kam to od teraz pôjde, čo sa stane. Odíde? Opustí ma? Ak áno, čo budem robiť?
Lexi sa zrazu pohla z miesta, ruky stále na jej tvári, a začala kráčať ku mne. Nevedel som či sa jej mám uhnúť, pretože chce odísť, ale ostal som stáť ako stĺp, keď narazila do mojej hrude a jej ruky sa okolo mňa obmotali.
"Prosím rozprávaj sa so mnou." Pevne ma objala, ako keby sa bála, že utečiem. "Nech ide o čokoľvek iba...rozprávaj sa so mnou."
Ešte stále som sa pozeral na miesto, kde pred chvíľou stála, zmätený z toho, čo sa deje. Moje srdce sa pomaly rozpadávalo s každým krokom, ktorý ku mne spravila, v obavách, že odchádza. Ale teraz? Moje srdce bije v mojej hrudi tak, ako ešte nikdy predtým.
A moja hlava nie je tichá, ale ani hlasná. Je...pokojná.
Moje ruky si našli cestu okolo Lexi a naspäť som ju objal. Pocítil som, ako sa ihneď uvoľnila.
"Iba rozprávaj, Finn. Sľubujem, že budem počúvať."
Tie slová som dookola počul, kým sme sa objímali, budem počúvať. Bude počúvať. Nekričí na mňa a hovorí mi, že to čo robím je zlé. Že si ničím život. Chce ma vypočuť.
A presne kvôli tým slovám, myslím si, že som sa zamiloval.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
