Lexi je zlomená.
A čo to znamená? Že potrebuje niekoho, aby jej zahojil srdce.
To ale nemôže byť Finn, že? Pretože aj on je zlomený, takmer na tých istých miestach ako aj ona.
Ale dve zlomené srdcia predsa tvoria jedno celé, no nie?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Nemohol som dostať tú servírku z hlavy.
Tak veľmi som sa pokúšal zabudnúť na jej tvár. Jej oči. Jej sladký hlas.
Tak by to aj malo byť. Hlavne preto, lebo má priateľa.
Priateľa, ktorý vyzeral, že je schopný ma zničiť jednou ranou.
Z myšlienok, kým som sa vracal na byt, ma vytrhol zvonenie môjho mobilu. Je jedna vec ignorovať správy od mojich bratov, ale keď volá malá sestra? Zdvihnete.
"Červená alebo modrá?" Ozvalo sa z druhej strany skôr, ako som sa vôbec stihol pozdraviť.
"Uhmm." Zamyslel som sa a potom si spomenul na modrú hlavu, ktorá býva vedľa mňa. "Červená. Stopercentne červená." Pokračoval som ďalej v ceste. "Všetko v poriadku, Val?"
"Áno, s Ryanom ideme von s pár jeho kamarátmi a ja som potrebovala šaty. Ale mám pocit, že modré budú lepšie. Menej výrazné. Áno, zoberiem si modré, bez urážky." Počul som v pozadí, ako niekde prešla.
"Naozaj?" Neubránil som sa úsmevu. "Voláš mi kvôli tomu?"
"Určite. Taktiež som sa chcela pozrieť ako sa darí môjmu bračekovi vo svete. Aký je Portland?"
"Zvláštny." Zamračil som sa. "Hlavne ľudia."
"Oh takže si sa už s niekým zoznámil? Nejaký kamaráti?"
Naozaj som ju nechcel sklamať takže som spravil to, čo mi ide najlepšie. Klamal som. "Áno, jeden týpek býva oproti mne. Pozerali sme spolu hokej." Odbočil som k budove, kde sa nachádza môj byt a odomkol hlavne svete. Vošiel som do výťahu a stlačil vrchné poschodie.
"Hokej? Nenávidíš hokej."
"Skúšam nové veci. Nové mesto, nový ja." Nadvihol som ramenami a vyšiel z výťahu.
"Oh tak keď ste už taký kamaráti, vadilo by ti, ak by si mi ho na chvíľu dal? Alebo aspoň jeho číslo." Do riti.
"Uhm, Val, neviem či to je..." Ako naschvál, z dverí vyšiel Zack a jeho modrá hlava.
"Prosím, chcem sa o niečom uistiť."
Pozrel som sa na Zacka, ktorý sa na mňa zmätene pozeral. Srať to.
"Daj mi sekundu." Povedal som Val a podišiel k Zackovi, čo ho očividne prekvapilo. "Potrebujem láskavosť."
"Myslel som si, že nepotrebuješ pomoc." Ruky si preložil cez hruď. "Pamätáš si? Potom si ma takmer trafil dverami. Túto tvár." Ukázal na jeho tvár krúživým pohybom.
"Pozri, mrzí ma to, dobre? Zlá nálada. Teraz prosím." Podal som mu môj mobil.
"Čo? Nasratá priateľka?" Kývol hlavou na mobil.
"Sestra."
Váhavo preskakoval medzi mojim mobilom a mojou tvárou. "Budeš mi dlžať." Ukázal na mňa prstom a zobral mi mobil z ruky. "Zack pri telefóne, ako vám môžem pomôcť?" Povedal s humorom.
