Lexi je zlomená.
A čo to znamená? Že potrebuje niekoho, aby jej zahojil srdce.
To ale nemôže byť Finn, že? Pretože aj on je zlomený, takmer na tých istých miestach ako aj ona.
Ale dve zlomené srdcia predsa tvoria jedno celé, no nie?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Tieto vyzerajú dobre." S tými slovami som do nákupného košíka, ktorý držal Finn, položila balík špekačiek a následne zobrala ďalšie dva. "Myslím si, že to je všetko." Ruky som si položila na boky a pozrela sa do košíka, kontrolujúc či máme všetko prečo sme prišli. "Čo?" Spýtala som sa Finna, ktorý sa na mňa bez slova pozeral, a až v tom momente som si uvedomila, že po celú dobu čo tu sme takmer nič nepovedal.
"Nič, iba..." Pousmial sa, jeho oči zasnené. "Si nádherná."
"Jasné." Odfrkla som si a usmiala sa.
Vyzerám strašne. Mastné vlasy mám v dvoch zapletených copoch a do tváre mi padá pár pramienkov, ktoré mi z nich ušli. Mám na sebe čierne úzke kraťasy, čierne tielko a okolo pásu mikinu, ktorú som si dala dole keď sme vstúpili do obchodu.
Cítim sa spotene a mierne unavene, keďže som v noci moc nespala. A keď sa mi konečne podarilo zaspať, Destiny, s ktorou som zdieľala stan, ma zobudila na raňajky. Takže bez pochyby mám pod očami kruhy.
"Čo je vtipné?" Zamračil sa.
"No tak, Finn." Zakývala som hlavou. "Pozri sa na mňa." Ukázala som sa seba.
"Pozerám sa." Jeho pohľad zmäkol. "Nemôžem od teba odtrhnúť pohľad."
"Uhm..." Pokúsila som sa nečervenať, ale to nie je niečo, čo sa dá ovládať. "Mali by sme ísť k pokladni."
Zasmial sa. "Jasné, pokladňa." Zakýval hlavou. "Neuveriteľné."
Keď sme všetok nákup uložili do Jeremyho auta, Finn zabuchol kufor.
"Chceš šoférovať?" Podal mi kľúče.
"Oh, nie, to je v poriadku." Nervózne som sa zasmiala. "Jeremy jeho auto aj tak zveril tebe."
"Pravda, to spravil." Pousmial sa. "Takže to nie je kvôli tomu, lebo nevieš šoférovať, že?"
"Čože?" Každá emócia spadla z mojej tváre. "Ak...Ako to...Ako?"
"No tak, slniečko, myslíš si, že niečo predo mnou skryješ? Samozrejme, že mi trvalo trochu dlhšie, než som na to prišiel, ale aj tak. Prečo si mi to ale nepovedala? Vždy som ti ponúkal moje auto. Ak by som to vedel, vozil by som ťa sám. Nemal by som s tým problém."
"Mám 24, Finn." Ťažko som si vydýchla.
"Dobre?" Zmätene sa na mňa pozrel.
"Mám 24 a nemám vodičský preukaz. Je to trápne."
"Prečo?" Zamračil sa. "Nemáš ho a? Nie je to koniec sveta, Lexi."
"Proste to nechaj tak. Môžeme ísť?" Spravila som krok k autu, ale zastavila ma Finnova ruka na mojom zápästí.
"No tak, Lexi, hovor so mnou, prečo ťa to trápi?"
"Prečo na tom záleží?"
"Pretože nechcem, aby nás to neskôr uhryzlo do zadku." Zložil zo mňa jeho ruku.
