Voda

505 95 10
                                    

Mala som pocit, ako keby všetko okolo mňa sa začalo rúcať

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Mala som pocit, ako keby všetko okolo mňa sa začalo rúcať. Vzduch mi bol vytrhnutý z pľúc aj napriek tomu, že som sa pokúšala dýchať. 

Bolo to, ako keby som sa topila, ale voda, ktorá tiekla okolo mňa s tým nemala nič spoločného. Teda, myslím.

Nerezala som sa, iba sedela pod prúdom studenej vody, dúfajúc, že všetko sa zo mňa zmyje. Som naivná, nemusíte mi to hovoriť, ale stálo to za pokus. 

Po chvíli sa zo studenej vody stala teplejšia, aj keď sa moje telo celé triaslo a necítila som si prsty na nohách alebo rukách. Počula som svoje srdce ako čoraz pomalšie pumpovalo krv mojím telom.

Potom sa zastavil čas.

Hlavu, ktorú som mala uloženú na kolenách som nadvihla a otočila ju do boku. Moje videnie bolo na moment rozmazané, ale všimla som si vysokej postavy ako sa ku mne približovala.

Žmurkla som niekoľkokrát pokúšajúc zaostriť svoj zrak, a keď sa mi to konečne podarilo, predo mnou stála známa tvár.

"Jeremy?" Zašepkala som.

Sklonil sa ku mne na zem, úsmev na jeho tvári. "Ahoj, zlato." Rukou mi prešiel po tvári, jeho dotyk teplý oproti vode, ktorá mi stekala po chrbte. 

"Je toto sen?"

"Čo myslíš?" Zasmial sa. "A som polichotený, že snívaš o mne."

"Si preč." Moje vlastné slova mi ubližovali, ale všetci vieme, že ja si ubližujem aj inak.

"A mrzí ma, že som ťa tu nechal." Smutne sa na mňa pozrel. "Toto je kvôli mne, že áno?" Prešiel po mojom tele pohľadom, zastavujúc sa na mojich rukách.

"Chcela som byť silná, ale..." Pomaly som zakývala hlavou. "Nezvládla som to."

"Oh, ale mýliš sa, zlato." Chytil moju tvár do oboch rúk. "Si ten najsilnejší človek, akého som kedy stretol. Každý človek má slabé chvíle, ale to hneď neznamená, že si slabá. Pozri sa na seba," pousmial sa, "všetko čím si si prešla, a stále si bojovala."

Bojovala?

"Ale za čo? Aká je pointa?" Preskakovala som pohľadom medzi jeho dvojfarebnými očami. "Prečo bojujem, keď som stratila..."

"Nie mňa." Skočil mi do reči. "Vždy budem tu." Zložil jeho ruku z môjho líca a priložil ju na hruď, kde mám srdce.

"Ale ty tu ani v skutočnosti nie si." Pretože toto je iba moja fantázia. Jeremy je mŕtvy.

"Ak sa budeš cítiť lepšie, ani ty."

"Čo?" Zmätene som sa spýtala.

"No tak, Lexi, si múdre dievča. Nemôžeš vidieť a rozprávať sa s mŕtvymi ľuďmi len tak. Ani vo snoch nie. Pozri sa okolo." Jeho dotyk sa stratil z mojej kože a rozhodil rukami okolo nás. "Tvoje oblečenie je suché, je ti stále chladno?"

His challenge #3Where stories live. Discover now