Lexi je zlomená.
A čo to znamená? Že potrebuje niekoho, aby jej zahojil srdce.
To ale nemôže byť Finn, že? Pretože aj on je zlomený, takmer na tých istých miestach ako aj ona.
Ale dve zlomené srdcia predsa tvoria jedno celé, no nie?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Lexi Pierce!" Monica zakričala od pultu, keď som prešla dverami bistra. "Ako sa opovažuješ?" Hodila handru, ktorú mala v ruke na pult a obišla ho.
Finn, ktorý stál za mnou a držal ma za ruku, ma stiahol k sebe v ochrane a postavil sa predo mňa. Ako keby Monica by mi niekedy ublížila.
"Uhni alebo ťa uhnem ja." Zamračila sa naňho.
"To je v poriadku." Zasmiala som sa a potľapkala Finna po ruke. Prešla som okolo neho k Monice, ktorá si prehodila ruky okolo môjho krku a pevne ma objala.
"Ako sa opovažuješ mi nepovedať, že si v poriadku? Bála som sa o teba, keď si nechodila do práce. Pokúšala som sa ti volať, ale vždy to išlo rovno do schránky. Počula som o Jeremym, mrzí ma to, Lexi." Pevnejšie ma stlačila.
"Aj ty si mi chýbala." Usmiala som sa a odtiahli sme sa od seba. "Dúfam, že si to tu nemala ťažšie, keďže som tu nebola." Udrela do mňa vina.
"Bolo to v poriadku." Kývla nad tým rukou. "Mám pocit, že keď si naši zvyčajní zákazníci všimli, že nechodíš do práce, prestali chodiť aj oni." Žmurkla na mňa a ja som za sebou počula ako si Finn odfrkol. "Sadnite si, hneď pri vás budem." Odišla.
"Iba skočím za šéfom, hneď budem späť." Usmiala som sa na Finna a zašla do zadných miestností, kde mal náš šéf kanceláriu.
Vysvetlila som mu, prečo som nechodila do práce, ale na moje prekvapenie už o tom vedel. Vraj sa tu totiž zastavil Finn a oboznámil ho s mojom situáciou, takže som nemala žiadne problémy. Uľavilo sa mi.
Keď som sa vrátila do hlavnej časti bistra, našla som Finna sedieť pri jednom zo pri oknách, ale nebol sám.
"Adrian, čo tu robíš?" Sadla som si k Finnovi, kým Adrian sedel oproti.
"Ahoj, Lexi, rád ťa vidím." Venoval mi rýchly úsmev, než sa naspäť vrátil k Finnovi. "Takže? Vedel by si mi pomôcť?"
"Uhm," pozrel sa na mňa a ja som iba nadvihla ramenom, keďže neviem o čo sa jedná, "asi áno."
"Chce ma niekto zasvätiť do toho, čo sa deje?" Nadvihla som obočím.
"Stretol som ženu."
"Oh." Zasmiala som sa. "Chápem to."
"Nie, nechápeš." Zakýval hlavou. "Vyrazila mi dych."
"Som si istá, že bola nádherná, ale čo s tým má Fi..."
"Nie, doslova mi vyrazila dych. Narazila do mňa, keď niekde bežala a zvalila ma až na zem."
"Oh môj bože, si v poriadku?" Možno vyzerá ako keby vypil tri litre kávy kvôli tomu, že si udrel hlavu.
"Áno, áno." Kývol nad tým rukou. "Ale taktiež bola nádherná. A drzá. Povedala, že ja som nedával pozor kde kráčam."
"Okej?" Zmätene som sa rýchlo pozrela na Finna, ktorý mal neustále nadvihnuté jedno obočie. Ak to takto bude pokračovať, ostane mu tam.
