Lexi je zlomená.
A čo to znamená? Že potrebuje niekoho, aby jej zahojil srdce.
To ale nemôže byť Finn, že? Pretože aj on je zlomený, takmer na tých istých miestach ako aj ona.
Ale dve zlomené srdcia predsa tvoria jedno celé, no nie?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Áno, Val, viem." Započula som Finna, keď som vychádzala z kúpelne. "Prepáč...Samozrejme...Iba trochu unavený...Nie, nie, nemusíš."
Zastavila som sa vo dverách a odtiaľ ho videla sedieť na gauči, podopierajúc si hlavu jednou rukou, kým druhou držal mobil. Vyzeral unavene.
"Vážim si toho, ale máš svoje povinnosti...Ja viem. Sľubujem, že znova nespadnem do toho čo predtým...Áno, viem, že som urobil veľký pokrok, ale nemáš sa čoho...Val no tak." Ťažko si vydýchol. "Fajn. Musím ísť, ďakujem, že si zavolala. Aj ja teba." Takmer zašepkal a odložil mobil na stôl. Oboma rukami si zašiel do vlasov a na moment tak ostal sedieť.
Včera som si vypočula podobný rozhovor, ale so Zackom. Vyzerá to tak, že všetci vidia, že Finn na tom nie je tak isto dobre a z nejakého dôvodu za to neviním Jeremyho smrť, ale mňa.
Neničíš len seba, ale očividne aj jeho.
Prehltla som kameň, ktorý som mala v hrdle. "Finn?" Ihneď ku mne zdvihol pohľad.
"Áno?" Rukou si prešiel cez strapaté vlasy a trochu sa upravil.
"Uhm..." Nechaj ho ísť. "Ja..." Zakývala som hlavou. "To je jedno." Pohla som sa z miesta a išla si sadnúť na postel.
Ničíš vám obom život. Nechaj ho ísť.
Pokúšala som sa nepočúvať hlas v mojej hlave, ale bolo by to jednoduchšie, ak by nebol taký hlasný.
Nechaj ho ísť.
*****
Vedela som, že to bol zlý nápad. Avšak keď som si zobrala do ruky mobil a začala prechádzať galériou, bolo už neskoro.
Fotky zahltili obrazovku môjho mobilu a ja som si želala, aby som sa mohla vrátiť do momentu, kedy boli vyfotené.
V momente ako som videla fotku, na ktorej som iba ja a Jeremy, odhodila som mobil na bok na posteľ.
Ako je možné, že toto je realita?
"Lincoln." Započula som Finna od dverí, nevšímajúc si, že by klopal alebo zvonil. "Čo tu robíš?"
"Je tu Lexi?" Rada som počula jeho hlas, ale nemala som odvahu sa postaviť z postele a čeliť mu.
Finn ťažko vydýchol. "Pozri..."
"Iba..." Prerušil ho. "Iba jej povedz, že dnes večer máme rozlúčku."
"Rozlúčku?"
"S Jeremym. Iba ja, dvojčatá, Luca and dúfame, že Lexi taktiež. Chceme sa stretnúť na cintoríne o siedmej. Takže povedal by si jej..." Odkašľal si.
"Samozrejme."
"Ďakujem. Maj sa." Započula som zabuchnutie dverí a následne kroky, ktoré mierili mojim smerom.
