Lexi je zlomená.
A čo to znamená? Že potrebuje niekoho, aby jej zahojil srdce.
To ale nemôže byť Finn, že? Pretože aj on je zlomený, takmer na tých istých miestach ako aj ona.
Ale dve zlomené srdcia predsa tvoria jedno celé, no nie?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Nechcem povedať, že som sa na ňu pozeral, ale pozeral som sa ňu.
Lexi sedela pri stole s Jeremym a ostatnými kamošmi. Zo začiatku vyzerala v poriadku, usmievala sa.
Ale v priebehu pár sekúnd sa jej celá nálada zmenila. Jej úsmev klesol a vyzerala, že sa cíti nepríjemne.
Zrazu sa postavila od stola a niekam utiekla, kým za ňou Jeremy kričal.
Neviem prečo môj prvý inštinkt bol za ňou bežať, ale som rád, že som ten inštinkt nepočúvol.
Ostal som sedieť na bare, kým ku mne konečne prešla červenovlasá barmanka. "Znova ty?" Usmiala sa na mňa. "Som rada, že si tu. Nestihla som ti poďakovať za..."
"Nič to nie je." Prerušil som ju.
"Bolo to niečo. Takže ďakujem. Dneska je to na mňa." Žmurkla na mňa a položila predo mňa pohárik vodky.
Pozeral som sa naňho, ale nedotkol sa ho.
"Hej, Destiny, zlato." Otočila sa k chlapovi, ktorý sa postavil vedľa mňa. "To čo vždy pre Lexi."
"Jasná vec." Usmiala sa a niečo začala miešať. "Je v poriadku? Videla som ju utiecť na záchody, mám ju ísť skontrolovať?"
"Nie, ďakujem, iba sme sa rozprávali o kempe."
"Oh, povedali ste jej, že si tam chcete zobrať doprovod?" Prikývol. "Nevyzerá, že by bola nadšená."
"Nemá proti tebe nič Dess. Neviem prečo tak reagovala."
"Naozaj si taký slepý?" Zamračila sa.
"Čo?"
"Oh môj bože, si." Zasmiala sa. "Kempovanie bola vždy vaša vec a teraz si tam chcete niekoho brať. Cíti sa, ako keby ju nahrádzate. Ako keby ju už nepotrebujete."
"Čo? Nie. To nerobíme. Iba sme chceli..." Zastavil sa. "Do riti. Máš pravdu. Kurva, musíme to napraviť." Zobral drink z baru, ktorý tam pred sekundou položila barmanka. "Ďakujem."
"Napravte to, idioti." Zasmiala sa, kým on odišiel naspäť k stolu. "Neuveriteľné." Zakývala hlavou. "Prepáč." Pozrela sa na mňa. "Asi sa ti to nechceli počúvať. Piješ najradšej v tichu."
"To je v poriadku." Nadvihol som ramenom.
"Tu si." Započul som známy hlas a pocítil jeho ruky na mojich ramenách. "Žijem v Portlande takmer celý život a ešte som tu nikdy nebol." Sadol si vedľa mňa Zack. "Vyzerá to tu v pohode."
"A bolo tu aj ticho." Chytil som pohárik a hodil do seba.
