Raňajky

829 96 5
                                    

"Myslíš to vážne, Finn? Pozri sa ako vyzeráš!"

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

"Myslíš to vážne, Finn? Pozri sa ako vyzeráš!"

"Je toto naozaj to, čo chceš robiť so svojim životom?"

"Pre boha, Finn, ledva stojíš! Prečo si to vôbec robíš?"

"Pozri sa na seba a potom mi zopakuj, že si v poriadku." 

"Vzdávam to s tebou. Už to nezvládam."

Vytrhol som sa zo spánku, zaliaty potom a dezorientovaný. Rýchlo som si ale spomenul na to kde som, keď som uvidel vnútro stanu, v ktorom spím.

Rukou som si prešiel cez vlasy a lakte si oprel o kolená. Zhlboka som dýchal, pokúšajúc zbaviť sa toho napätia v mojej hrudi.

Keď som sa o niečo upokojil, natiahol som sa pre zips na stane a otvoril ho. Vyšiel som z neho a nadýchal sa čerstvého, ranného vzduchu. 

Bol som trochu ďalej od ohniska, pri ktorom sme strávili celý večer, ako aj všetky stany kvôli tomu, aby nám do stanov nešiel dym. Práve teraz mi to viac ako vyhovovalo, keďže pri ohnisku sedel Jeremy a Adrian. Bez problémov by som sa mohol vytratiť naspäť do stanu a nikto by si toho nevšimol. 

Ale samozrejme, že to sa nestalo.

"Oh, dobré ráno, Finn." Ellie akurát vyšla zo stanu a ihneď si ma všimla. Jej slovami pritiahla pozornosť oboch chlapov pri ohnisku, čo bolo presne to, čo som nechcel.

Aj keď po včerajšku mám pocit, že to medzi nami nie je také napäté, neznamená to, že sa s nimi hrniem do konverzácie.

"Dobré ráno." Odkašľal som si.

"Chceš kávu?" Nadvihla sklenenú fľašu, v ktorej bola káva.

"Jasné." Ruky som si skryl do vreciek od teplákov a nasledoval ju k ohnisku.

"Bohužiaľ ale nemáme mlieko." Povedala, keď si sadla k malému stolíku, na ktorom boli poháre. "Niekto ho totiž zabudol, že áno Jeremy?"

"Už som povedal, že ma to mrzí, čo iné mám spraviť?"

"Zohnať mlieko." Zasmiala sa a zaliala kávu.

"O tomto budem počúvať celý víkend čo?" Usmial sa.

"Tým si buď istý." Postavila sa a podala Adrianovi šálku, následne ďalšiu mne.

"Ďakujem." Venoval som jej úzky úsmev.

"Vynahradím ti to." Ozval sa znova Jeremy. 

"Naozaj, a to už ako?" Ruku si položila na bok a nadvihla obočím.

"Páni, ak nás ospravedlníte." Postavil sa, chytil Ellie za ruku a začal ju ťahať preč. 

"Oh môj bože, Jeremy. Vieš ako vôbec znieš? Čo si pomyslia?" Jej hlas bol čoraz slabší.

His challenge #3Where stories live. Discover now