Lexi je zlomená.
A čo to znamená? Že potrebuje niekoho, aby jej zahojil srdce.
To ale nemôže byť Finn, že? Pretože aj on je zlomený, takmer na tých istých miestach ako aj ona.
Ale dve zlomené srdcia predsa tvoria jedno celé, no nie?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Idem!" Už po tretíkrát som zakričal smerom k dverám, na ktoré niekto neustále klopal posledné dve minúty. Chcel som to ignorovať, ale nech to je ktokoľvek, nechce odísť.
Ruku som položil na chladnú kľučku a dokorán otvoril dvere. Bol som zarazený, keď som za nimi videl stáť Killiana.
"Čo to..."
"Christopher, o tomto sa znova baviť nebudeme." Prešmykol sa okolo mňa, rozprávajúc sa s niekým na telefóne. Ak si pamätám dobre, Christopher je jeden z ľudí s ktorými riadi mafiu. "Moje rozhodnutie je konečné. Áno, som si istý." Zastavil sa v strede miestnosti a otočil sa ku mne. Rukou si unavene prešiel po tvári. "Christopher." Povedal pomedzi zuby. "Porozprávame sa keď sa vrátim naspäť do New Yorku. Dovtedy zabudni, že máš moje číslo." Zložil si mobil z ucha a vypol hovor, aj keď z druhej strany sa ešte ozývali tlmené slová chlapa. "Môžeš tomu uveriť? Konečne prestal otravovať s Kubáncami, ale začal rozprávať o Nemcoch."
"Killian, čo tu robíš?" Zamračil som sa.
"Prišiel som ti nakopať zadok." Ukázal na mňa rukou, v ktorej mal mobil. "Val mi volá ako šialená, že jej nedvíhaš, a keďže je teraz v Európe na dovolenke, nemohla prísť ona. Vieš vôbec aké ťažké ju bolo presvedčiť, aby si nekúpila letenku v ten moment ako si jej prvýkrát nedvihol? A to, že si nedvíhal ani mne a neodpovedal na moje správy, ani nebudem spomínať."
"Myslím si, že to hovorí za všetko. Chcel som byť sám..."
"Tak to teda máš smolu." Spravil ku mne krok. "Vždy sme s tebou zachádzali v rukavičkách, pretože sme sa báli toho, čo by sa ti stalo, ale už do prdele dospelý, správaj sa tak. Keď ti jeden z tvojich súrodencov zavolá, zdvihneš, aby som nemusel priletieť z New Yorku, nechávajúc tam moju dcéru."
Ťažko som prehltol. "To je všetko?"
"Nie." Povedal pomedzi zuby, než ku mne spravil ďalší krok a obmotal si okolo mňa ruky, pevne ma objímajúc. "Do riti, Finn, už to znova nerob."
Chcel som povedať, že ma mrzí, že musel nechať Lucy doma samú kvôli mne. Že ma mrzí, že som Val kazil dovolenku, na ktorej som ani nevedel, že je. Že som zas a znova niečo pokazil.
Avšak, ostal som ticho.
"Čo sa do pekla deje? Myslel som si, že sa veci zlepšovali." Odtiahol sa, a keď videl, že nič nehovorím, znova prehovoril on. "Fajn, ťažšou cestou? Posaď sa a začni hovoriť, inak pôjdem po toho modrovlasého otravného suseda, o ktorom mi Val rozprávala." Seriózne sa na mňa pozeral.
"Toto je môj byt, nemôžeš mi tu rozkazovať." Povedal som o čosi tichšie ako som mal v pláne.
"Som ten, ktorý zaň platí, takže sa posaď, než ťa posadím ja." Robil si srandu. Myslím.
Nie úplne spokojne som si sadol na gauč, Killian nasledujúc moje pohyby.
"Začneš rozprávať alebo sa ti mám povyhrážať trochu viac?" Nadvihol obočím.
