Lexi je zlomená.
A čo to znamená? Že potrebuje niekoho, aby jej zahojil srdce.
To ale nemôže byť Finn, že? Pretože aj on je zlomený, takmer na tých istých miestach ako aj ona.
Ale dve zlomené srdcia predsa tvoria jedno celé, no nie?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Sabotujem samú seba.
To boli prvé slová, na ktoré som pomyslela ihneď ako som sa zobudila.
A je to pravda.
Včerajší deň som asi prehnala. Nemala som reagovať tak ako som reagovala, ale v ten moment sa mi to zdalo byť správne.
Hlboko v sebe viem, že sa ma nepokúšali nahradiť, ale aj tak to bolí.
Niekedy moja hlava totiž vytvára problémy, ktoré tam ani nie sú. Ale nedá sa mi pomôcť.
Pozerala som sa na strop mojej izby až príliš dlho. Nemám náladu vstať, ale naozaj musím ísť na nákup a neskôr do práce.
S ťažkým výdychom som sa posadila a zobrala si mobil do rúk. Keď som videla všetky tie zmeškané hovory a správy, trochu som ľutovala, že som večer nikomu neodpísala.
Nepozrela som si čo mi písali, keďže ak by som dala všetky správy do kopy, mohla by som z nich napísať knihu.
Môj pohľad ale klesol na neznáme číslo, pod ktorým sa skrýval Finn.
"Nie." Zakývala som hlavou a odvrátila zrak od jeho správ.
Ani neviem ako dostal moje číslo.
Možno to ani nie je on. Aj keď som nenarazila do nikoho iného už dlho.
Vstala som z postele, dala si rýchlu sprchu, oblieka sa a zišla po schodoch do kuchyne.
Prešla som okolo stola ku kuchynskej linke. Z vrchnej poličky som vybrala cereálie a z chladničky mlieko.
Všetko som položila na linku, naliala studené mlieko do misky a pozrela sa na čas. Vyzerá to tak, že dnes to bude studené mlieko. Aspoň ma to zobudí.
Do misky som nasypala cereálie a všetko odložila. Vybrala som si lyžičku a s miskou sa otočila, aby som si sadla.
Zastavila som sa ale, keď som videla otca sedieť pri stole s okuliarmi a novinami v ruke.
Čo sa deje?
"Dobré ráno?" Opatrne som povedala.
"Myslel som si, že si už v práci." Prehovoril bez toho, aby zdvihol pohľad od novín.
"Ja...ja...nie." Zakývala som hlavou, stále prilepená na jednom mieste. "Ešte idem do obchodu."
"Dochádzajú nám vajíčka." Napravil si okuliare.
"Ja viem." Hlavne preto, lebo som jediná, ktorá nakupuje a varí, takže mám celkom prehľad.
"A nenahneval by som sa, ak by si kúpila pár balíčkov cigariet. Beriem z posledných." Zdvihol ku mne pohľad. "Budeš tam stáť celý deň?"
V tom momente som sa spamätala a prikročila k stolu. Sadla som si a začala jesť, kým som sa pokúšala zistiť čo sa momentálne deje.
