Lexi je zlomená.
A čo to znamená? Že potrebuje niekoho, aby jej zahojil srdce.
To ale nemôže byť Finn, že? Pretože aj on je zlomený, takmer na tých istých miestach ako aj ona.
Ale dve zlomené srdcia predsa tvoria jedno celé, no nie?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Ak vám to nebude vadiť, rád by som začal." Ozval sa Stefan a zohol sa pre fľašu piva, ktorá bola pri Jeremyho náhrobku.
"Tu." Lincoln vedľa mňa vybral kľúče a pomohol mu ho otvoriť.
"Dík." Pousmial sa a zobral si naspäť fľašu. "Takže..." Odkašľal si. "Nazdar kamoš, chýbaš nám...a bez teba to tu nie je ono. Nie je fér, že tu teraz nie si a nemôžeš si s nami naposledy vypiť. Myslím si, že my všetci..." Jeho hlas sa začal zadrhávať hrdle.
"Hej..." Adrian vedľa neho ho chytil za rameno.
Prikývol. "Všetci by sme sa chceli s tebou ešte posledný krát porozprávať. Počuť ťa povedať nejaký stupídny vtip alebo flirtovať zo všetkými. Náš gauč je bez teba prázdny a zábavné je, že zrazu je všade oveľa viac jedla." Zasmial sa, ale na krajíčku očí mal slzy. "Adrianova skrýša na sladkosti nebola ešte plnšia a..." Zatvoril oči, slzy stekajúce po jeho lícach."Nikdy som si nemyslel, že k niečomu takémuto dôjde. Nikdy som si nemyslel, že sa budem musieť musieť s tebou rozlúčiť. Chýbaš mi." Nadvihol fľašu o čosi vyššie. "Zbohom, kamarát." Priložil si fľašu k perám a napil sa.
"Zoberiem si ju." Ozval sa Luca a nahol sa, aby si mohol zobrať Stefanovu fľašu a naspäť si sadol. "Rád by som povedal, že Stefan má pravdu, chýbaš nám, Jerr. Nikdy som si nemyslel, že mi budú chýbať tvoje zbytočné kecy, ale chýba mi to. Dal by som všetko za to, aby som ťa znova mohol počúvať." Jeho hlas bol pevný, avšak po líci mu stiekla slza. "Drž sa, kamoš." Nadvihol fľašu. "Dúfam, že si našiel pokoj." Odpil si z piva a utrel si tvár.
Luca nie je ten, ktorý rád prejavuje svoje emócie, ale keď to spraví, naozaj všetko myslí vážne. A som istá, že ak toto Jeremy počul, je šťastný a možno a trochu dojatý.
Adrian sa zhlboka nadýchol. "Skúsim to." Zobral si fľašu od Lucu. "Bolo mi povedané, že si nemám robiť srandu, ale myslím, že ak by si nás teraz videl, nenávidel by si to." Stefan ho udrel lakťom medzi rebrá. "Au. Dávaj pozor." Zamračil sa a pohľadom sa naspäť vrátil k náhrobku. "Nenávidel by si to, pretože za chvíľu tu všetci budeme plakať ako malé deti. Nenávidel by si to, že tu nie si, a že nie si schopný nás utešiť. Stefan mal pravdu, náš byt je bez teba prázdny. Nikto nás nebudí o tretej ráno, aby sme si zahrali nejakú videohru. Nikto nemíňa všetku teplú vodu hneď ráno. Prekvapivo mi to všetko chýba. Chýbaš mi ty, kretén, a dúfam, že ma budeš strašiť v snoch, aby som ťa znova mohol vidieť." Skôr ako mu z očí vyleteli slzy si ich utrel a nadvihol fľašu. "Vidíme sa v druhom živote." Pousmial sa a opil si z piva.
Adrian podal fľašu Lincolnovi, ktorý si ju s menším zaváhaním zobral. "Povedal som toho veľa už na tvojom pohrebe, ale všetci vieme, že som sa pokúšal nepošpiniť tvoj obraz. Nie si až tak nevinný ako som ťa opísal. Ale nič by som na tebe nemenil. Neviem kde teraz si, ale nech si kdekoľvek, dúfam, že si šťastný. A dúfam, že si si so sebou mohol zobrať svoju motorku." Pousmial sa. "Všetci vieme, že tá by ti chýbala najviac." Smutne sa usmial. "Mrzí ma, že sme tam pre teba nemohli byť v tvojich posledných momentoch. Mrzí, že som nebol lepší kamarát. A mrzí, že som ťa nemohol zachrániť."
