Lexi je zlomená.
A čo to znamená? Že potrebuje niekoho, aby jej zahojil srdce.
To ale nemôže byť Finn, že? Pretože aj on je zlomený, takmer na tých istých miestach ako aj ona.
Ale dve zlomené srdcia predsa tvoria jedno celé, no nie?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ani neviem kedy som zaspala. Jeden moment som čítala knihu a druhý som už spala.
Keď som sa zobudila, všetko bolo trochu v hmle, ale prisahám, že som videla Finna odkladať moju knihu.
"Dobré ráno, slniečko, spalo sa ti dobre?"
"Koľko je hodín?" Natiahla som si ruky a nohy, zdrevenená zo spánku na tvrdej zemi. "Už sa vrátili?"
"Nie, ale volali, že už sú na ceste späť."
"Dobre." Zívla som si a schúlila sa do klbka na mojom ľavom boku.
"Nehovor mi, že ideš naspäť spať."
"Shh." Zatvorila som oči.
"Nie, už nie znova."
"Finn!" Skríkla som, keď ma nadvihol nna ruky. "Čo robíš? Nie, Finn, neopovažuj sa." Pokúsila som sa zoskočiť z jeho rúk, ale márne. "Finn, Finn, Finn." Opakovala som jeho meno, keď kráčal k vode. "Prosím nehádž ma tam." Pevne som sa chytila jeho krku.
"Dobre." Zastavil sa tesne na brehu. "Pod jednou podmienkou."
"Čokoľvek." Povedala som bez zaváhania.
"Dnes budeš spať v mojom stane."
"Dobre, fajn, bez problému, iba ma pusti." Diabolsky sa usmial. "Na zem, Acker, neopováž sa ma pustiť do vody." Výhražne som povedala.
"Vyzeráš rozkošne, keď si panovačná." Usmial sa. "Ako čivava."
"Na zem, Finn." Tvrdo som povedala, pretože som neverila, že ma nepustí do vody. Verila by som mu so svojim životom, ale nie práve teraz.
"Alebo." Nadvihol obočím a ja som si myslela, že ma ide pustiť, keďže sa jeho ruky začali hýbať. Na moje prekvapenie ma iba otočil v jeho rukách, aby sme boli k sebe hruďami a ja som si mohla okolo jeho pásu obmotať nohy a okolo krku ruky. "Toto je lepšie."
Samozrejme, že to bolo lepšie, pretože takto ma nemohol hodiť len tak do vody, ale bolo to horšie v niečom inom.
Celý deň, od kedy sme sa pobozkali, neviem myslieť na nič iné ako jeho. A to je nebezpečné. Pretože práve teraz, keď pod sebou cítim jeho pevnú nahú hruď, chcem spraviť iba jedno.
Nespala som s nikým dlho, už takmer dva roky, ale s Finnom by to bolo príliš skoro, že? Ešte nie sme v takom štádiu.
Jeho oči hovoria ale niečo úplne iné.
Pokúšala som sa nemyslieť na to, naozaj som sa snažila, ale nebolo to také jednoduché. Všetko čo som chcela aby v tento moment bolo, aby ma oprel o najbližší strom.
Môj bože, čo sa to zo mňa stáva?
To tie knihy.
"Lexi." Moje meno z jeho pier som naozaj nepotrebovala práve teraz počuť.
