Rivalky

5. kapitola - Návšteva

Bola som znova v reštaurácii a práve sa zhovárala spolu s Annie a s Lucasom v kuchyni. Po oznámení výsledkov pohovoru nás všetkých poslali domov s tým, že nás v budúcnosti budú kontaktovať, aby sme vedeli, čo bude nasledovať.

„Takže si napokon postúpila,“ usmiala sa na mňa Annie. „Hovorila som ti, že si ťa bude pamätať.“

„Bola by som radšej, keby som postúpila vďaka sebe a nie vďaka tomu, že si ma pamätá,“ odpovedala som jej kyslo.

Bol to ďalší obyčajný deň ako milión ostatných, ktoré som zažila. Ako vždy som bola v reštaurácii. A ako vždy moja hlava začala bolieť.

Vyšli sme z kuchyne a smutne pozreli na pár ľudí, ktorí tam práve obedovali. Bolo pol jednej, čo znamenalo, že väčšina mesta v tomto čase mala prestávku a jedla. Bohužiaľ, väčšina sa rozhodla, že sa naje niekde inde než v tejto reštaurácii.

Počula som otvorenie dverí a zdvihla som hlavu. Keď som zazrela toho, kto vošiel, takmer som odpadla.

Do reštaurácie vstúpil Tarr. Niekoľko žien, ktoré sedeli v miestnosti, sa za ním otočili. Videla som, ako si vzrušene začali šepkať na veľkú nevôľu ich mužských partnerov za stolom.

Istým spôsobom som chápala, prečo sú také rozrušené. Čakali by ste, že keď Pánboh niekde pridá, inde uberie. So spevákmi to tak bolo. Väčšina mala možno dobrý hlas, ale vyzerala priemerne, niekedy až nesympaticky. Ale Tarr bol iný. Jeho hlas bol príjemný na počúvanie a dokonca aj jeho výzor nebol na zahodenie. A nezabudnime, že musíme k tomu pripočítať ešte jeho narastajúcu slávu a s tým idú peniaze ruka v ruke. Je teda jasné, že ženy na neho leteli.

„Panebože, to je Tarr,“ zapišťala potichu Annie po mojom boku a potom ma jemne sotila dopredu. „Utekaj ho obslúžiť.“

Zavrčala som skôr na neho ako na ňu a pobrala sa k nemu, pretože si práve sadol za jeden z voľných stolov.

„Ahoj, Nao,“ usmial sa na mňa len čo si ma všimol.

„Ako si ma našiel?“

„Predpokladáš, že som prišiel za tebou? Aké sebavedomé.“

Zahryzla som si do jazyka. „Čo tu teda robíš?“

„Bingo, prišiel som za tebou. A našiel som ťa jednoducho. V životopise si uviedla svojho terajšieho zamestnávateľa. A ako si poznamenala, možno potrebujem asistentku, ktorá by mi zaviazala šnúrky na topánkach, ale Google viem stále používať. A toto mesto poznám, vyrastal som tu. Aj keď musím priznať, veľa vecí sa tu zmenilo.“

Mala som chuť ho nechať rozprávať a odísť. Ale viete, ako sa to hovorí: Náš zákazník - náš pán.

„Čo si dáš?“ podala som mu jedálny lístok.

„To, čo si dáš aj ty so mnou,“ uškrnul sa na mňa.

„Ja tu pracujem,“ odpovedala som nevrlo a pozrela sa späť k Annie, no tá už stála takmer pri nás, odušu prikyvovala a bola pripravená prijať našu objednávku.

Vedela som, čo chcem bez toho, aby som sa pozrela na jedálny lístok.

„Kuracie stehienka. A kávu,“ povedala som.

Annie sa na mňa usmiala a už jej nebolo. Sadla som si za stôl vedľa Tarra a zrazu som bola oveľa nervóznejšia ako keď som sa na neho dívala na pohovore.

„Tak, hovorila si, že noviniek máš veľa. Takže môžeš začať.“

Nervózne som si prehrabla rozpustené vlasy.