Rivalky

Špeciálna kapitola - Mike

Pre tých, ktorí by sa radi pozreli na svet prostredníctvom Mikeových očí. :)

„Takže by bolo vhodné, aby ste sa s nimi aspoň zoznámili," rozprával mu Jeon trpezlivo do telefónu.

„Budú rovnako otravné ako si ty?" zatiahol Mike.

Vyfúkol obláčik dymu zo svojich pootvorených pier a potom vyhodil ohorok z cigarety von balkónom. Čo to bola len za hlúposť? Robiť konkurz na Tarrovho manažéra. Akoby mu nemohli vybrať kohokoľvek z agentúry.

Neznášal to. Tarr sem, Tarr tam. Všetci boli z neho unesení.

„Ty prasa!"

„Prosím?"

„To som nepovedal ja," odpovedal mu Jeon.

„Počul som, že to bol ženský hlas."

„To bola jedna z potenciálnych Tarrových manažérok."

Mike sa rozosmial. Vyzeralo to tak, že konečne natrafil na veľmi zaujímavú osobu.

To, že sa nemýlil, zistil rýchlo.

Práve vybehol z budovy, keď si uvedomil, že vonku neznesiteľne leje. Ostal skrčený pod sklenenou strechou nad dverami a siahol po ďalšej cigarete. Potiahol si z nej a zafučal. Takéto dni stáli za hovno.

„Doriti!"

Počul tú nadávku a obzrel sa. Pred ním stála tá žena, ktorú len pár minút dozadu videl v skúšobni. A teraz mu jej tón hlasu a ostré slovo čosi pripomenulo. Aj napriek tomu, že vonku bolo príšerne, musel sa rozosmiať.

„To je už druhý raz, čo ťa počujem nadávať a poznám ťa asi tak dve minúty."

Nebolo pochýb o tom, že to bola ona.

Obzrela sa a premerala si ho zrakom. Znova si potiahol a potom vyfúkol do sivého mesta svoj podiel šedej farby v podobe dymu.

„Ty si Mike, však?" spýtala sa.

„A ty si Naomi," zahasil cigaretu o roh plechového smetného koša po jeho pravici a potom ju vhodil dnu. „Čo by si povedala na šálku kávy, kým sa toto počasie umúdri?"

Súhlasila.

A teraz tu sedeli oproti sebe a čakali, kým im čašníčka donesie kávu. Sám nevedel, prečo ju pozval na kávu. So ženami nerandil. Díval sa na ňu a snažil sa ju odhadnúť.

V jeho živote sa mihlo mnoho žien. Kedysi na začiatku jeho života si ho nikto nevšímal. A on sa venoval tomu, čo mal najradšej - hudbe. A s ňou to prišlo.

Aké to je len jednoduché. Stačí sa venovať tomu, čo milujete a zrazu máte všetko. Aspoň si to myslel. Myslel si to, keď chodieval nad ránom spitý domov z bujarých večierkov, keď sa ďalší deň zobúdzal po boku úplne cudzej ženy. Keď len tak sedel sfajčený v jednom z klubov a všetkému sa smial.

A potom mu na viečka zaklopala realita. Všetky tie ženy, ktoré s ním doteraz boli, ho len využívali. Možno si robili čiarku do zápisníčka, že ich pretiahla slávna osobnosť, možno si mysleli, že sa na ne nalepí kúsok z jeho lesku. Nevedel. Vedel len to, že veci sa zmenili.

Smial sa a uvedomil si, že nie je šťastný. Zaspával po boku ženy, ale napriek tomu nedokázal cítiť ľudské teplo. A napriek tomu, že sa okolo neho točili stovky ľudí, opäť si pripadal sám. Ako na samom začiatku.

Díval sa na ňu a sledoval ako jej myšlienky menili výraz v očiach. Jej tvár bola premenlivá ako jesenné počasie.

Bola zaujímavá.

„Ty si Tarrova kamarátka z detstva, že?" začal debatu.

Prevrátila očami. Páčilo sa mu toto gesto. Otvorene mu dala najavo, že sa jej nepáči čo povedal. Iná žena by možno strúhala formu. Až kým by ju nedostal do postele a nezistil, že je presne rovnaká ako ostatné.

„Bola by som rada, keby som sa dostala do povedomia ľudí ako dobrá manažérka a nie ako Tarrova kamarátka," zdvihla šálku k svojim perám a kúsok si odpila.

Káva bola horúca a ona si obarila jazyk.

„Doriti!" zanadávala a hodila šálku naspäť na tanierik.

Rozosmial sa. „Naozaj mám pocit, že nerobíš nič iné len nadávaš."

„Môžem sa spýtať, ako si na toto prišiel?"

„Ah, to je veľmi jednoduché. So mnou volal Jeon, keď si mu vynadala do prasiat."

„Patrilo to Retarrdovi, nie manažérovi."

„Prosím?" nerozumel.

„Retarrd. Tarr."

„Oh," perami prešiel po okraji porcelánu a mal čo robiť, aby nevyprskol smiechom.

Očarila ho.

Bola s ním len niekoľko minút, ale on vedel, že počas tej trištvrte hodinky sa bavil viac než so všetkými ženami dohromady.

Bola tak iná. Rozhodne bola zaujímavá.

Do krvi sa mu začínala vkrádať túžba. Prenikla celým jeho telom a prestávala mu dovoľovať myslieť. Musel sa sústrediť na ich rozhovor, aby z neho nevynechal ani jedno slovo, ale čím viac sa snažil, tým horšie to šlo. Díval sa na ňu, ale pred očami mal obraz ako jeho ruky blúdia po jej tele, dotýkajú sa jej a ona sa pod ním vlní a zmieta, zabára mu do chrbta svoje nechty, jej pery vykrikujú jeho meno.

Nebol s ňou ešte ani len štvrťhodinu a vedel, že ju jednoducho musí mať. V ten deň sa rozhodol, že urobí všetko preto, aby ju získal.