Rivalky

18. kapitola - Vystúpenie

Nachádzali sme sa v menšom nočnom podniku kdesi na okraji mesta. Úplne vpredu bolo menšie pódium, na bočnej strane bol bar so šikovným barmanom a presne oproti bola celá stena tvorená obrovskými zrkadlami.

Svetlá blikali ako šialené, všade sa vznášal zápach z cigariet a alkoholu. Obrátila som sa a pozerala smerom na pódium. Uprostred neho stál Tarr. Práve si pridržiaval mikrofón v stojane a spieval.

Jeho lahodný hlas sa rozliehal celým klubom a ja som takmer videla Amorove šípy lietať vzduchom.

Sledovala som ho a vedela, že jedného dňa bude naozaj slávny. Takmer na pódiu žiaril. Videla som, ako sa mu po tvári spúšťali kvapôčky potu a odrážali sa od toho šialeného blikajúceho svetla. Ale napriek tomu, že bolo na ňom vidno, aký bol uťahaný, bol šťastný.

Jeho energia zaplnila celú miestnosť a dobíjala batérie aj ostatným, ktorí tancovali a skákali do rytmu jeho piesne.

Na začiatku sme sa obávali, ako hostia klubu príjmu to, že ich obľúbenci dnes vystupovať nebudú. Ale len čo sa Tarr objavil vpredu a začal spievať svoju pesničku, všetko dopadlo na jednotku.

Jeho nová pieseň bola nákazlivá a čoskoro si ju spievali aj jeho najzarytejší odporcovia.

Navyše sa udiala ešte jedna vec, ktorá nám celkom nahrala do kariet. Blogerka, ktorej som napísala, oznámila na svojej stránke Tarrov koncert a zburcovala jeho ďalšie fanúšičky. Vďaka tomu bol klub zaplnený a od samého začiatku tam boli ľudia, ktorí sa na neho skutočne tešili a netrápilo ich, že nedorazila skupina, ktorá tam pôvodne mala hrať.

Stála som naboku pódia schovaná v čomsi, čo sa dalo nazvať zákulisím a usmievala sa. Hlava mi išla z toho vzduchu v tomto klube prasknúť, ale netrápilo ma to. Tarrovi sa práve teraz darilo a ja som chcela byť pri tom.

Očami som neustále preskakovala z Tarra na Mikea. Ale zdalo sa, že Mike sa venoval svojmu hraniu na gitare. Zato Tarr sa na mňa niekoľkokrát počas svojho vystúpenia ukradomky pozrel a venoval mi úsmev.

Prevrátila som očami. Hlúpy Retarrd! Takéto úsmevy máš venovať ľuďom, ktorí práve teraz šialene jačia a dožadujú sa tvojej pozornosti.

Pieseň skončila. Zdalo sa, že Tarr prečítal moje myšlienky a vzápätí niečo vykríkol smerom k publiku a blysol sa svojim najlepším úsmevom.

Myslela som, že ženy v hľadisku si asi roztrhnú hlasivky. Zajačali tak hlasno, až mi zaľahlo v ušiach.

„Môj ty Bože," chytila som sa za hlavu a potom sa začala hrabať v kabelke.

Vyhrabala som odtiaľ svoju plastovú dózu tabletiek a zjedla hneď dve.

Tarr začal spievať pesničky zo svojho starého singla a ja som prešla do zadnej časti podniku, kde bola miestnosť, ktorú sme použili ako šatňu.

Sadla som si tam na lavičku a vydýchla si. Siahla som po minerálke na stole a napila sa priamo z fľaše. Myslela som, že sa mi hlava rozletí na dve polovičky. Ak to takto bude pokračovať ďalej, asi budem potrebovať silnejšie lieky. Ináč bude zlatým klincom programu moja gebuľa v úlohe ohňostroja.

Neviem, ako dlho som tam sedela. Pamätám si len, že zrazu sa otvorili dvere a dnu vošiel Tarr.

„Tak to bolo úžasné!" zahlásil a zvalil sa lavičku vedľa mňa.

„A to si na začiatku chcel protestovať," zasmiala som sa, ale rýchlo sa chytila za čelo.

„Si v pohode?" spýtal sa.

„Hej, hej, len ma kúsok bolí hlava z toho hluku a príšerného vzduchu," pozrela som na neho a potom mi došlo, že je sám. „Kde sú ostatní?"