Rivalky

14. kapitola - Bezhlavo

„Ahoj," odvetila som. „Čo tu robíš?"

„Bol som s Tarrom," prestúpil na mieste a potom sa na mňa usmial chlapčenským úsmevom.

„Aha."

Mohlo mi to hneď dôjsť. Čo iné by tu asi tak robil? Chvíľku som si myslela, že tu čaká na mňa. Znova. Znova začínam byť naivná a hlúpa, aj keď som si povedala, že nebudem. Čo sa nikdy nepoučím?

Vydýchla som a premerala si ho očami. Vyzeral naozaj perfektne. Rozhodne by stál za hriech. Ah, preboha, na čo to zase myslím?

Mala som dnes veľmi dlhý deň. Určite mi z toho hrabe. Mala by som jednoducho ísť do svojej izby a poriadne si pospať. Ráno sa snáď už budem správať ako normálny dospelý človek. A k tomu ešte táto moja hlava... Odvrátila som sa od Mikea a zastala pri vchodových dverách, aby som si ich mohla otvoriť.

„Vlastne," prehovoril Mike s rukami vo vreckách a otočil sa ku mne. „Vlastne som nebol s Tarrom."

Ostala som na neho civieť pri otvorených vchodových dverách. Snažila som sa nejako dešifrovať to, čo sa mi snažil naznačiť, ale buď to bolo stále nejednoznačné, alebo som bola totálne hlúpa. Tipujem možnosť číslo dva.

„Čakám tu na teba," povedal.

„Na mňa..."

„Zvyčajne to nerobím, ale nešla by si ku mne na pohárik?"

Keby moja hlava bola nejaký stroj, v tomto momente by mi z nej asi na zem vypadali všetky súčiastky. Stále som na neho zízala a takmer počula ako sa môj mozog snaží spracovať čerstvo prijatú informáciu. Mike ma pozval na pohárik. Ten Mike, ktorého by si najradšej ojazdila aj keby si to mala ľutovať do konca svojho života.

„Rada," odvetila som.

Načo sa hrať na slušnú? Čo z toho mám? Kým ja tu poctivo dodržujem podmienky akejsi papierovej zmluvy, ľudia okolo mňa sa navzájom milujú a dávajú dokopy, hádajú a rozchádzajú.

Moja protivná hlava mi posledný raz nahnala pred oči obraz Tara oblápajúceho Veru a Lucasa dychčiaceho vedľa mňa.

Kedy mi, doriti, všetci dajú konečne pokoj?!

Možno som našla to, čo potrebujem. Poriadne sa opiť. Žartujem, rozhodne sa nebudem ožierať v byte chlapíka, ktorého sotva poznám.

Naomi, ty hlupaňa. Opiť sa u neho nechceš, ale vyspať sa s ním by si zvládla.

Mike ma šikoval poza bytovku k jeho autu. Na okamih som si myslela, že tam bude na motorke, ale to by bolo asi až príliš. Kráčala som po jeho boku a snažila sa ignorovať jeho mužnosť.

Lucas bol typický zlatý chlapček, Tarr bol príťažlivý, ale po dnešku som ho kompletne nenávidela. A Mike, nuž... príťažlivosťou sa vyrovnal Tarrovi. A jeho imidž drsného chlapa sa mi začínal čoraz viac páčiť.

S každým krokom jeho prítomnosť silnela, do nosa mi udierala zmes vôní mesta a jeho parfumu zmiešaného s potom a letným slnkom. Cítila som, ako mi po rukách tancovala elektrina a rozháňala mi zimomriavky po celom tele.

Samozrejme, nebola som prvý raz po boku nejakého muža. Lucasa som považovala za kamaráta. Cítila som sa pri ňom príjemne a pohodlne. Nikdy som necítila takéto napätie z jeho blízkosti, ako to bolo teraz pri Mikeovi. Netušila som, čo mu išlo v tom momente hlavou, ale moja myseľ bola načisto okupovaná ním.

Bolo to tak jednoduché. Čím viacej budem myslieť na Mikea, tým menej budem myslieť na tých dvoch.

Nasadli sme do auta a Mike naštartoval. Viezol nás do časti mesta, kde som ešte nebola a napokon sme zastali pred novo postavenou vysokou budovou. Keď som ju zazrela, zapískala som. Bola som si istá, že nájom v takejto lokalite musí stáť majland.