Rivalky

25. kapitola - Zrada

Keď som v to ráno vstala a vyšla umytá, ale ešte kúsok strapatá do kuchyne, v byte bolo absolútne ticho. Obliekla som sa a zmizla do obchodu. Vrátila som sa až pred obedom, aby som mohla začať rovno variť. Keď som vyložila nákup a nechala hodené mäso na dreze, vytiahla som si dosku a prešla sa po celom byte. Všade bolo ticho.

Z Retarrdovej izby sa zvyčajne spoza dverí ozývala gitara, alebo hlasná vrava z televízora, teraz bolo ticho. Kúsok som pookriala. Bola som sama doma. Zrejme niekam odišiel, kým som bola v obchode.

Keď som v tričku a v teplákoch zamierila do kuchyne, aby som sa pustila do krájania mäsa, mala som zrazu veľmi dobrú náladu. Hlava ma zatiaľ nebolela a mala som kľud. Nemusela som riešiť žiadneho Jeona ani Tarra.

Krájala som mäso a po niekoľkých minútach ticha som si začala pospevovať. Hlavou mi išla nejaká pesnička, ktorú som počula v rádiu a nemohla som ju dostať z hlavy. Klepkala som nožom o drevenú dosku, keď som periférne zazrela pohyb.

Zľakla som sa a obzrela sa k dverám. Tarr bol tam. Opieral sa o zárubňu kuchyne, díval sa na mňa a usmieval sa.

Odvrátila som sa od neho, pretože som sa červenala. Počul ma spievať. A on bol spevák. Bol niekto, kto so svojim hlasom pracoval každý deň a ja som bola niekto, komu sa často podarilo zatiahnuť falošný tón.

„Pokračuj," povedal mi.

„Vyhoď si to z hlavy," odvetila som strmo a ďalej tvrdohlavo krájala mäso. Nebudem pred ním spievať, preboha. Neviem spievať.

„Škoda," počula som, že jeho hlas bol o kúsok bližšie, než predtým, ale stále som sa na neho nechcela pozrieť. „Máš pekný hlas."

„Prosím ťa," zasmiala som sa na jeho lichôtkach. „Neviem spievať a ty si to počul." Bol čas zmeniť tému. „Myslela som, že si preč."

„Bol som v kúpeľni," odpovedal.

Prestala som krájať a vzpriamila sa pri dreze. Počula som, že sa postavil priamo za mnou. Cítila som to. Z jeho tela sa šírila jemná vôňa – vôňa horúcej vody a sprchového gélu.

„Nenechaj sa ničím rušiť," prehovoril.

Mykla som plecom a vrátila sa ku krájaniu mäsa, keď ma zozadu objal.

„Tarr, seriózne," zašomrala som. „Ak sa porežem, tak ťa zabijem."

„Tak si dávaj pozor, aby si sa neporezala," zavrnel mi do ucha. Zachytila som v jeho hlase znova ten hravý tón a preglgla som.

Moja chuť na neho sa dostavila takmer okamžite. Zhlboka som sa nadýchla a venovala sa krájaniu.

Oprel si svoju hlavu o moje plece a pobozkal ma zboku na krk. Po šiji mi vyskákali zimomriavky. Rukou mi vkĺzol pod tričko a hladkal ma po bruchu. Takmer som sa rozosmiala, pretože to strašne šteklilo. Snažila som sa sústrediť na krájanie, keď mi obe ruky priložil na boky a pritisol sa svojou panvou o mňa.

Nôž mi vypadol z ruky a pazvuk, ktorý som vypustila z pomedzi svojich zovretých pier pripomínal zamraučanie. Zvrtla som sa a oprela sa zadkom o drez. Omotal si ruky okolo mňa a stále sa na mňa tískal bokmi, aby som vedela, ako veľmi by si ma teraz dal namiesto obeda.

Neviem aký bol jeho plán, ale ja som sa zavesila rovno na jeho pery. Bola som celé ráno pokojná a myslela si, že moja chuť na neho je preč. Ale teraz, keď som ho cítila v mojej prítomnosti, môj hlad po ňom bol opäť tu. Dokonca som mala pocit, že ešte silnejší než predtým. A presne v tom momente som vedela, že to chcem a aj to urobím.