Rivalky

1. kapitola - ReTARRd hľadá manažérku

Stála som v kúpeľni a snažila sa zakryť svojim makeupom modrinu na ľavom líci. Roztrela som béžový krém po tvári a keď som sa skúmavo pozrela na svoj odraz v zrkadle, spokojne som prikývla. Veľký fialovohnedý fľak už nebolo takmer vôbec vidno. Usmiala som sa na seba, no vzápätí sa môj úškrn zmenil na boľavú grimasu. Môj natrhnutý kútik ma poriadne zaštípal. Doriti, vrazil mi teda poriadne. No nič, dneska sa budem musieť usmievať čo najmenej a všetko bude v poriadku.

Vyšla som z kúpeľne a po špičkách prešla do svojej izby, aby som si mohla vziať kabelku. Keď som sa rovnako potichučky ako myška vracala späť do chodby, nazrela som do obývačky.

Môj grandiózny otec ležal vyvalený na gauči a hlasno chrápal. Jeho tvár bola červená, zrejme sa už stihol opiť a to nebolo ešte ani poludnie. Po zemi sa povaľovali prázdne fľaše od piva, na stole stála poloprázdna fľaša tvrdšieho alkoholu. Nádhera.

Otočila som sa na odchod. Nehlučne som za sebou zatvorila vchodové dvere a rozbehla sa po schodoch.

Ponáhľala som sa do reštaurácie, v ktorej som pracovala ako čašníčka a upratovačka. Nič lepšie som v našom malom mestečku nezohnala. Mala som vyštudovanú len strednú školu a zamestnávatelia na pohovoroch pri pohľade na moje maturitné vysvedčenie len nadvihli obočie. Ani som sa im nečudovala. Zmaturovala som s odretými ušami. Nebolo by to tým, že som sa zle učila. Jednoducho som sa učiť nedokázala.

Počas strednej školy som mala ťažkú autonehodu. Našťastie sa mi všetky zranenia zahojili, ale isté následky ostali. Ako ma prepustili z nemocnice, začala som mávať migrény, kvôli ktorým som sa nemohla sústrediť a môj prospech v škole sa vďaka tomu stále zhoršoval. Vďaka mojim študijným výsledkom môj sen o študovaní na vysokej škole skončil skôr ako vôbec stihol začať.

Zastala som pred sklenenými dverami reštaurácie Rustikana. Nazrela som dnu a videla, že tam nikto nebol. Majiteľka Annie zrejme bola v kuchyni. Zaklopala som hánkami na sklo a s rukami vo vreckách čakala, kým mi niekto príde otvoriť.

O niekoľko sekúnd sa vo vnútri objavila Annie, energická žena, ktorej vek sa pomaličky blížil k päťdesiatke. Dnes mala na sebe oblečené dlhé vzorované šaty, vďaka ktorým vyzerala naozaj príťažlivo.

Škrtla kľúčom v zámke a pustila ma dnu.

„Ahoj, Naomi," usmiala sa na mňa.

„Ahoj," opätovala som jej taký široký úsmev, aký mi môj načatý kútik dovoľoval.

Prešmykla som sa popri nej skôr, než si stihne všimnúť, že je s mojou tvárou čosi v neporiadku a zmizla som v kuchyni. Za sporákom stál syn Annie, ktorý robil v reštaurácii kuchára.

„Čau, Lucas!" potľapkala som ho po pleci.

„Ahoj," usmial sa na mňa.

Lucas bol vysoký chalan s rovnako hnedými vlasmi ako mala Annie, ale zato s iskrivými modrými očami, ktoré vyžarovali dobrosrdečnosť. Bol o rok-dva starší než ja.

„Čo máte dneska za menu?" uchmatla som mu papier, ktorý mal pripnutý nad hlavou a očami prebehla po riadku. „Ah, pečené kuracie stehno. Dneska asi obedujem u vás."

„Vieš, že keby si so mnou chodila, mala by si pečené kuracie stehná na obed každý deň," zavtipkoval.

Zasmiala som sa. „Mám ťa dosť v robote, nemôžeme spolu ešte aj žiť. Pozabíjali by sme sa."

Obaja sme sa rozrehotali a ja som náhle stíchla. Moje rozbité ústa sa znova ozvali.

„Naomi?" zastal a pozrel sa mi do tváre. „Všetko ok?"