Rivalky

17. kapitola - Príležitosť

„Môžem sa ja vykašľať na túto robotu!" zavrčala som a natiahla nohy do prostriedku chodby.

Boli sme práve v nejakom rádiu a sedeli na chodbe. Nevedela som ani len kde sa už nachádzame. Počas tohto prvého týždňa sme navštívili snáď každé rádio, ktoré bolo v blízkom okolí a rovnako aj všetky televízie.

Všade sme nechali nahrávku Tarrovej novej piesne. Aj keď mi tí ľudia sľúbili, že si to vypočujú, pochybovala som o tom.

„Tak rýchlo to vzdávaš?" spýtal sa ma Tarr.

Sedel tam na chodbe vedľa mňa. Všetky tie miesta pochodil so mnou, rovnako so mnou prosil aj o vypočutie.

„Myslela som, že si slávnejší," frflala som. „Netušila som, že to bude takáto drina. Čo nemáš žiadnych fanúšikov, ktorí by si ťa vyžiadali v rádiu?"

„Mám," odpovedal mi. „Do agentúry chodí kopec listov."

„Naozaj?" spýtala som sa ho a dala si záležať, aby som znela dostatočne skepticky.

„Fakt."

A vtedy mi to došlo.

„Tarr, poďme po tie listy."

„V pohode, ale načo ti budú?"

„Uvidíš."

Nasadli sme do auta a o polhodinu už sme boli v agentúre. Volala som Jeonovi a požiadala ho o to, aby mi tie listy pripravil. Keď sme sa objavili, čakal nás už na recepcii. Prišli sme k nemu a on mi strčil do rúk menšiu škatuľu do polovice zaplnenú listami.

„Ďakujem," povedala som a obtočila ju rukami.

Cestou naspäť do bytu Tarr šoféroval a ja som bola pohrúžená do listov. Zvyčajne to boli bežné listy od fanúšikov, ktoré sa ničím nelíšili od ostatných.

„Čo tam vlastne hľadáš?" spýtal sa ma.

„Sama neviem. Možno nejakú prosbu, aby si prišiel vystupovať do ich mesta. Skontaktovala by som sa s nimi a zorganizovali by sme menší koncert alebo niečo."

Neodpovedal. Díval sa pred seba na cestu a zdalo sa, že ma vôbec nepočúva, no po chvíľke ticha sa napokon ozval. „Nečakal som, že to budeš brať tak vážne."

„Tarr," zdvihla som pohľad od listov a presmerovala ho k nemu. „Nepovedala som ti snáď, že urobím všetko preto, aby som túto pozíciu získala." Na moment som sa zamyslela a potom sa opravila: „Takmer všetko. Zase mám nejakú hrdosť."

Zasmial sa a na sekundu sa naše oči stretli.

V aute bola príjemná uvoľnená atmosféra, medzi nami nebolo ani stopy po predchádzajúcej hádke. Stále som ho nenávidela. Ale snažila som sa s ním pracovať a správať sa milo. Tento mesiac to musíme spolu nejako vydržať. Nebude vhodné, ak sa budeme každý deň hádať. Iba nás to bude stáť energiu. A my sme sa museli sústrediť na iné veci - na rast Tarrovej kariéry.

Bol obed a ja som sedela v kuchyni za Tarrovým stolom. Pred sebou som mala prázdnu škatuľu od číny a vedľa nej tú s tými listami. Tarr práve dojedal svoj obed paličkami a potom odpratal papierové krabice zo stola.

Hlava ma už bolela z čítania toľkých rôznych druhov písma, keď som narazila na list od nejakej fanúšičky.

„Tarr, táto baba má o tebe dokonca vlastný blog."

Vstala som a natiahla sa po svoj telefón. Zapla som na ňom internet a naťukala adresu stránky. Úvodné logo tvorili oficiálne fotky z ich prvého singla.