Sedela som v tej istej miestnosti na tom istom mieste a dívala so do očí tej istej osobe. Ale oproti minulej situácii sa tá dnešná o kúsok zmenila. Oproti mne nesedel len Tarr, ale aj ten jeho zvláštny suchý manažér. Navyše ma pri srdci hriala ďalšia vec: pravdepodobne mám toto miesto v hrsti. A spomenula som, že moja hlava ma dnes nebolela? Páni, dneska som musela mať naozaj šťastný deň.
Stále som nemohla tomu všetkému uveriť. Postúpila som všetkými tými nezmyselnými kolami a teraz som bola na najlepšej ceste dostať prácu, po ktorej som túžila. Len jedna jediná vec mi to kazila. Dostala som sa sem vďaka „rodinkárstvu“. Bola som odhodlaná dokázať im všetkým, že nato mám. Drezírovanie ľudí mi predsa išlo.
„Chcel by som prebrať s vami hlavne jednu dôležitú vec,“ prehovoril napokon ten muž sediaci vedľa Retarrda.
Čakala som, čo bude nasledovať.
„Tou vecou je váš vzťah s Tarrom. Bol by som nerád, keby ste si mysleli, že sme vás prijali hlavne kvôli tomu, aby sme mali nad vami dohľad, ale určite chápete, že rôzne chýry v novinách by jeho kariére neprospeli. Hlavne teraz na začiatku. Jeho kariéra sa len rozbieha...“
„Oh, nemusíte mať obavy,“ rozosmiala som sa. „Mám svoju cenu, takže pravidelná mesačná výplata a bulvár nebude nič tušiť.“
Manažér na mňa vytreštil tie svoje modré priezračné oči. Nepochopil, že to je len žart? Doriti! Mala som radšej držať hubu.
Tarr sa zasmial a zachránil tak celú túto trápnu situáciu: „Toto tvoje nové ja mám naozaj rád.“
„Toto moje nové ja ťa nenávidí a je tu len preto, lebo potrebuje prácu,“ odsekla som mu.
„Viete, v skutočnosti sme vybrali ešte jednu uchádzačku,“ prehovoril manažér a prerušil tak naše doťahovanie, „ale ja osobne som veľmi naklonený tomu, aby ste túto prácu vzali vy. Naozaj by som bol nerád, keby si zamestnankyňa našej spoločnosti začala niečo s človekom, ktorého má viesť.“
„Fuj,“ zvraštila som tvár.
„A vy vyzeráte ako niekto, kto by si dokázal od neho udržať odstup,“ povedal a venoval mi úsmev.
Mal dokonalé biele zuby, jeho kútiky pier boli dokonalo nadvihnuté a nastavené v správnom uhle, ale vedela som, že sa nesmeje naozaj. Nevidela som to v jeho očiach. Jeho oči pôsobili ľadovo a prázdno. Netuším, čo chystal, ale vedela som, že sa mi to nepáči.
Mykla som hlavou a uzatvorila svoju psychologickú analýzu. Odkedy sa tvárim, že viem čítať v ľuďoch? Neodhadla som svoju najlepšiu kamarátku na škole ba dokonca ani len svoju rodinu.
„V skutočnosti hľadám presne niekoho takého, kto mu nedovolí robiť to, čo chce a dohliadne na neho. Aby sa nevytratil z nejakého rozhovoru alebo televíznej šou,“ pokračoval manažér vo svojom prednese. Jeho tón ma neustále presviedčal, že toto všetko mal dokonale nacvičené.
„To by som neurobil,“ ohradil sa Tarr.
„Áno, neurobil,“ súhlasila som s ním. „Ty sa rád predvádzaš. Spravím ti stánok, že za desať eur sa na teba môžu prísť pozrieť a potriasť ti rukou?“
Manažér ma tentoraz neobdaril ani len tým chladným kamenným úsmevom. Nemá v sebe štipku zmyslu pre humor? Alebo aspoň pre sarkazmus?
„Podanie rúk nič nie je.“
„Ah, už som nato prišla, pán manažér,“ chcela som Tarra stoj čo stoj nejako utíšiť. Ja tu potrebujem prebrať dôležité veci s jeho manažérom a on tu iba zavadzia. „Spravíme z neho gigola a vyhrali sme!“
YOU ARE READING
Rivalky
ChickLitNaomi po ťažkej autonehode strávila v nemocnici takmer rok. Po jej návrate domov zisťuje, že zo šťastnej štvorčlennej rodiny ostala len ona a jej otec alkoholik. Naomi sa prihlási do konkurzu na miesto manažérky populárneho rockového speváka Tarra...
