Rivalky

Vystrihnutá scéna z príbehu Rivalky: Kapitola 7 - Scéna "Noc u Lucasa"

Poviedka z troška iného súdka. :) Možno niektorí poznajú ten moment, keď píšu príbeh a ich postavy si robia to, čo chcú. :D Tak dúfam, že vás touto poviedkou nezmätiem. :D Áno, postava menom Danielle som ja. :D

Lucas sa zrazu prudko nahol a oprel si tvár o moje plece. „Vydesila si ma. Bál som sa, že ťa znova udrel."

Oh!

Utrela som si mokré líca a oči.

Takže mal o mňa strach?

Zdvihol hlavu a pozrel sa na mňa.

„Som rád, že sa ťa nedotkol," pošepol.

Dívala som sa mu do očí a nevedela, čo mu mám nato povedať. Srdce mi bilo až kdesi v hrdle. Bol tak blízko. A mne v tomto momente tak žalostne chýbalo ľudské teplo. Bola som taká osamelá.

Prisunul sa bližšie.

Privrela som oči.

Veľmi dobre vedel, čo má robiť. Najprv sa naše pery spojili len letmo. Potom mi ich pohladil jazykom a ja som pootvorila ústa. Pomaličky vkĺzol dnu. Akoby sa bál, že ma odplaší.

Začali sme sa skúmať svojimi jazykmi. Najprv sme sa dotýkali len opatrne, no po chvíľke sme sa obaja osmelili.

Telo mi zaliala horúčava väčšia, než keď som pred chvíľou na seba púšťala horúcu vodu v kúpeľni. Rukami som sa za chrbtom podopierala o posteľ, aby som nespadla a držala vyvrátenú hlavu. Ak mi pred chvíľkou bilo srdce ako splašené, tak teraz som si myslela, že mi vyletí z hrudníka a rozletí sa na milión kúskov.

Položil dlane na moje boky a ja som precitla.

Prestala som sa opierať a potom ho od seba odtlačila. Zovrela som pery, keď som si uvedomila, že sa mi chvejú ruky.

„Naomi, čo je?" spýtal sa.

Pozrela som sa na neho a mohla som vidieť ten hlad v jeho očiach. Tak dlho som mu toto všetko odopierala a nedávala mu žiadnu nádej. A teraz to mám všetko pokaziť?

„Prepáč, Lucas," slová sa až príliš pomaly formovali na mojom jazyku. Môj mozog bol lenivý a opojený hormónmi. „Nemôžem."

„Prečo?" túžba v jeho očiach pohasla a vystriedal ju smútok.

Nechcela som mu ublížiť.

„Nie, toto sa jednoducho nemalo stať," moja zaťatosť sa začala prebúdzať rýchlejšie, než mozog. „Bola to chyba z mojej strany. Nemala som to dopustiť."

Ah, Bože. Práve v tomto momente som mu svojimi slovami tak ubližovala. Naozaj som Ľadová kráľovná.

„Aspoň to skús."

Nemohli sme to skúsiť. Načo mu dávať falošnú nádej, že raz môžeme byť spolu? Nikdy som ho nemilovala. Bol to od začiatku len kamarát. Jasné, teraz som šalela, ale mohla zato situácia, v ktorej som sa ocitla.

„Nemôžem," šepla som.

„Môže zato ten Tarr?" spýtal sa zrazu.

„Čo? Nie!"

„Nemusíš mi klamať," odtiahol sa odo mňa a odvrátil pohľad.

„Prečo ho sem teraz ťaháš?"

„Nebudeš sa predsa zahadzovať s kuchárom, keď môžeš mať bohatého speváka," prskal jed všade naokolo.

Do očí sa mi znova nahrnuli slzy. „To nemyslíš vážne."