Rivalky

21. kapitola - Tvrdohlavosť

Tarr sa rýchlo spamätal a počas nasledujúcich dní sekal dobrotu. To však už nezmenilo to, že som bola stále na neho nahnevaná. Neustále som mu odvrávala a občas ho dokonca ignorovala. Vedel, že to pokazil a snažil sa o udobrenie, ale ja som bola neoblomná. Venovala som sa tvrdo práci a ďalej mu plánovala stretnutia a vystúpenia.

No zdalo sa, že šťastena sa na nás konečne usmiala.

Tarrov nový singel nazvaný „All by Myself" vyšiel a ako som predpokladala, stal sa ihneď hitom. Jeho chytľavá melódia a text v angličtine vyniesli tento song nielen na prvé priečky v rebríčkoch populárnosti v rádiu, ale rovnako aj za hranice štátu.

Ponuky na rozhovory a vystúpenia sa začali len tak sypať. Niekedy sa stalo, že sme ich museli dokonca odmietnuť, alebo odložiť, pretože sme na ne nemali vôbec čas.

Môj mesiac manažovania sa pomaly blížil ku koncu a ja som mala pocit dobre vykonanej práce. Tarrovi sa začalo dariť, agentúra začala za neho dostávať pekné peniaze, čo sa ukázalo aj na mojej výplate.

Dnes som nervózne stála v čiernych drahých šatách, ktoré mi poslal Jeon ako dar od agentúry a neustále sa kontrolovala v zrkadle.

Mali sme s Tarrom pred sebou prvé súkromné vystúpenie. Očividne nejaký bohatý chlapík usporiadal zásnuby svojho syna a pozval si ako hosťa samotného Tarra. Troška som pochybovala o tom, že Tarrova rocková hudba sa bude hodiť na taký večierok bohatých snobov, ale napokon som sa rozhodla to neriešiť. Sám klient to chcel.

Dorazili sme autom na obrovský pozemok, na ktorom stál veľký dom. My sme ale nešli dnu, presunuli sme sa na dvor, kde bola krásna a udržiavaná záhrada s fontánou, množstvo bohatých uhladených ľudí a tony jedla a hektolitre šampanského.

Tarr sa išiel pripraviť na vystúpenie, dnes mu robili spoločnosť muzikanti, ktorých som nepoznala.

Stála som neďaleko pódia, pochlipkávala sladké šampanské a sledovala hostí naokolo. Vyzeralo to tak, že väčšina hostí mala niečo po tridsiatke, možno aj po štyridsiatke, no našla som tam aj niekoľko mladších hostí.

Nejaká partia mladých sa práve zabávala na nejakom žarte. Dívala som sa na mladú ženu s hnedými vlnenými vlasmi oblečenú v červených šatách s véčkovým výstrihom. Pôsobila menej nervózne než tá vedľa nej s krátkymi čiernymi vlasmi. Pri nich stál chlapec so svetlými vlasmi, bledou pleťou a modrými očami. Očividne sa veľmi dobre poznali, pretože z ich správania bolo jasné, že majú blízky vzťah.

Práve ukazovali na fontánu a tak som tam preniesla svoj pohľad. Na okraji fontány sedelo mladé dievča. Predpokladala som, že chodí ešte len na strednú školu. Bolo asi najmladšie zo všetkých hostí, ktorí tu boli. Onedlho prišiel k dievčaťu muž so svetlými vlasmi oblečený vo fraku a sklonil sa k nej. Usmiala sa na neho. Až potom mi došlo, že ten niekto bol jej sluha. Najprv som si myslela, že sú to sluhovia z tejto domácnosti, ale potom som pochopila, že ten niekto je zrejme osobný sluha dievčaťa.

Odfrkla som. Mať vlastného sluhu. Čo je to dievča zač? To si nezvládne bez neho zaviazať ani len šnúrky na topánkach?

Tarr dospieval a potom cúvol o niekoľko krokov vzad. Na postavené provizórne pódium teraz vystúpil starší muž v drahom obleku nasledovaný mladším mužom, ktorý bol zrejme jeho synom.

Starší muž vzal do ruky Tarrov mikrofón a potom prehovoril: „Milí moji hostia. Dúfam, že sa skvele bavíte. Pozval som vás dnes večer sem, aby som s vami mohol osláviť jedinečnú udalosť v našej rodine."