Rivalky

23. kapitola - Manažérka

Vošla som s Tarrom do jednej z kancelárii na poschodí, kde už sedel nejaký starší chlapík. Vera sedela po jeho boku a Jeon si sadol vedľa nich. Zatvorili sme dvere a posadili sa na voľné miesta.

„Týmto by sme chceli vyhlásiť víťazku konkurzu, ktorá sa stane Tarrovým manažérom. Po dôkladnom zaškolení jej možno pridelíme ďalších ľudí, o ktorých sa bude musieť starať."

Očami som prebehla po Vere, ktorá spokojne sedela po boku chlapíka, ktorý musel byť riaditeľom agentúry. Kto iný to už len mohol byť? Určite to vyhrala. Vedela, ako si zaistiť úspech cez posteľ.

„Výherkyňou sa stáva Naomi Nilesová," povedal Jeon akýmsi zvláštnym druhom oficiálneho tónu, ktorý práve objavil.

„Fakt?" dostala som zo seba.

Tarr sa na mňa pozrel a usmial sa. Vstala som a Jeon mi spolu s riaditeľom potriasol rukou. Dívala som sa na Veru a pochopila. Už nepotrebuje pracovať, keď si našla bohatého žraloka. Jednoduché.

Všetko to prebehlo úplne rýchlo. Zrazu som bola v jednej z kancelárií, ktorá mala patriť mne, aj keď som vedela, že budem s Tarrom chodiť ako pes a preto v nej budem len minimálne. Ale tešila som sa aj napriek tomu.

Potom som sedela za stolom u jedného z hlavných manažérov a podpisovala svoju pracovnú zmluvu. Držala som v ruke pero a natiahla sa k voľnému miestu na papieri, aby som tam hodila svoj autogram.

Ruka sa mi zatriasla a z môjho písma sa stala len nečitateľný chumáč liniek. Odovzdala som zmluvu a pozrela sa na svoje ruky.

Čo sa deje?

Zaliala ma horúčava. Nervozita, ktorú som pociťovala od momentu, ako som vstúpila do tejto budovy, teraz prepukla naplno a roztancovala mi žalúdok. Bruchom mi prebehla bolesť a ja som sa zdvihla na odchod.

Všetko už bolo vybavené a ja som aj tak musela bežať.

Keď som už s roztrasenými kolenami stála na toaletách, opierala som sa rukami o kraje keramického umývadla a nerozumela, čo sa to so mnou deje. Bolo mi zle. Naozaj zle.

Potila som sa, celá som sa chvela, ledva som stála na nohách.

Vyšla som von a zamierila do svojej kancelárie. Potrebovala som si ľahnúť. Prešla som po chodbe a otvorila dvere na kancelárii, vedľa ktorej ktosi už stihol nalepiť papier a napísať tam moje meno.

Vbehla som dnu a takmer sa zrazila s Mikeom.

„Ahoj," prekvapilo ma, že ho tam vidím.

„Ahoj," odpovedal a prešľapol na mieste. „Gratulujem k výhre."

„Čo potrebuješ?"

„Len som ti doniesol nejaké papiere," odpovedal. „Idem, tak sa maj."

Vyšiel z mojej kancelárie a ja som dopadla na kolená na zem. Rukami som sa podopierala a snažila sa nezvracať, kým mojim žalúdkom prechádzala ďalšia vlna neznesiteľných kŕčov.

Dvere na kancelárii sa otvorili a vrazili mi do chodidiel. Posunula som sa, aby sa mohli otvoriť dokorán a bolo mi jedno, že ma niekto uvidí kľačať na zemi ako opilca.

„Nao?" Bol to Tarrov hlas, ktorý priletel k mojim ušiam. „Si v pohode?"

„Hej, hej," konečne som sa pozviechala zo zeme a pokúsila sa o úsmev.

„Čo sa deje?"

„Nič. Len mi je kúsok nevoľno," zasmiala som sa a telom mi prešla vlna triašky.