Nikdy ti neodpustím

3. Risk nie je vždy zisk.

Isabel

Ráno som sa zobudila s bolesťou hlavy. Bola nedeľa a dnes som nemusela ani do práce ani sa venovať škole.  Obvykle sme nedeľu trávili s Jaxom. Obvykle.

Urobila som si raňajky a sadla si k Netflixu.
Pred obedom zazvonil zvonček a vpustila som Jaxa do bytu. Tak predsa prišiel.
,,Ahoj Izy." Pobozkal ma na pery a prešiel okolo mňa s taškou jedla.
Usmiala som sa. Bol to zvyk a ja som zbožňovala dobre nastavené zvyky.
,,Ahoj, ako si sa mal včera?" Opýtala som sa a začala vybalovať jedlo. Čína rozvoniala celý byt.
,,Ako vždy. Chýbala si mi." Objal ma od zadu a hlavu si položil na moje rameno kým som chystala taniere a príbory.
,,Mohla som prísť."
,,Veď ty tieto večierky nemusíš." Zobral taniere a presunul sa k pohovke.
,,Začínam si zvykať."
,,Absolvovala si jeden večierok a už si si zvykla?"
Zdvihol obočie a zahladeľ sa na mňa.
,,Nebolo to nič strašné a budúci piatok ideme s dievčatami z práce von. Alex má narodeniny."
,,Nič strašne ? A na toho debila si už zabudla?"
,,Urobil si z komára somára." Ucedila som mu a začala som sa prehrabávať v tanieri.

Za obedom sme pozreli film keď mi jeho ruky zašli pod tričko. Posunul ma nižšie a skončila som pod ním. V sekunde som bola nadržaná a lačná po jeho dotykoch. Vyzliekla som mu tričko a pohľadila som mu vyšportovanú hruď. Toto ma nikdy neomrzí. Nebol nijako nabúšený, ale o svoje tvrdé, atletické telo sa vždy staral. A nebolo to jedine čo bolo v miestnosti tvrdé. Na stehne som cítila jeho erekciu.
,,Si tak prekrásna Izy." Odopol mi podprsenku a perami vsal moju bradavku. Stiahla som si pyžamové trenky a nasmerovala jeho ruku k môjmu rozkroku. Potrebovala sa uvoľnenie. Hneď. Láskal ma prstami a ja som zacítila slastné vybrovanie v tele.

Jax si začal vyzliekať nohavice, keď mu zazvonil telefón. Mal ho položený na stole a ja som videla meno, ktoré na ňom svietilo. Sophie.

Umlčal mobil.

,,Čo chce?" Nevrlo som sa naňho pozrela.
,,Asi niečo do školy."
,,V nedeľu?" Neveriacky som pokrútila hlavou.
Umlčal ma bozkom a stiahol naspäť pod seba. Chuť ma ale úplne opustila. Jaxa to neodradilo a naviedol svoj penis do mňa.
Počas sexu mu ešte párkrát zavybroval. Moja túžba už bola na dne atlantiku ako posraný Titanic. Nevedela som sa sústrediť na jeho prirázy a bozky na krku. Niekde vzadu v hlave mi svietila kontrolka, ktorá vo mne vyvolávala pochybnosti.

Po hodine odišiel a ja som zostala sama. Zapálila som si na balkóne a presunula sa opäť k notebooku.

Začiatok týždňa upadol opätovne do stereotypu. Prednášky a poobedné smeny mi nedávali priestor na pochybné myšlienky. S Jaxom sme si večer vždy zavolali a keď nemal tréning prišiel má pozrieť do práce.
V stredu po seminároch som mala naplánovanú ďaľšiu službu v bare. Všetko by bolo fajn, keby sa tam pred záverečnou nezastavila Sophia s dvoma kamarátkami. Vlasy mala stiahnuté do uzla a na sebe kratkú sukňu s červeným topom. Bolo nefér voči ostatným ženám ako vyzerala.

Nechala som im čas kým si pozrú nápojové lístky a podišla k ním.
,,Máte vybraté?" Venovala som im nútený úsmev. Oproti ním som vyzerala ako žobrák. Môj šatník pozostával väčšinou z rifiel a trička. Nič špeciálne. Blond vlasy som mala ledajako zapnuté v drdole. Tvár mi rozjasňová korektor, ktorý som už používala vyše roka a moje šedé oči mi zvýrazňovala vždy len špirála.
,,Neviem sa rozhodnúť. Dokážete tu spraviť poriadne orieškové latté s mandľovým mliekom?"
V duchu som trikrát otočila očami. Mne stačilo espresso s mliekom, podotýkam obyčajným kravským a táto primabalerína. Bože, pomôž mi.
,,Ak je to v nápojovom lístku, tak áno."
Venovala mi pohľad a potom drzý úsmev. Áno, už si spomenula kto som.
,,Ach, ty si tá Jaxová kamarátka." Falošne mihalnice doplnila falošným úsmevom.
,,Priateľka." Opravila som ju.
Ostatné dve sedeli v tichosti a hľadeli raz na mňa a raz na Sophie.
,,Och, to sa vôbec nezmienil. Ja sa s Jaxom poznám už od detstva. Spoločne sme vyrastali a vystrájali." Mohla by prestať s tými ustavičnými povzdychmi?
,,No o tebe sa tiež vôbec nezmienil. Asi to nebolo nič dôležité v jeho živote." Opätovala som jej narážku a ona zaklipkala mihalnicami tak, že by ma mohlo odfúknuť.
,,Možno len ty nie si dôležitá aby ti niečo hovoril."
Vrelo to vo mne. Otočila som sa k ostatným dvom.
,,Máte vybraté ?" Zopakovala som. Slečny si vybrali to isté. Aká náhoda. Ktovie či im dovoľuje vôbec používať slobodnú vôľu. Odišla som od nich s ich objednávkou a strčila ich objednávku na pult.
,,Držím palce." Pozrela som na Alex a ťukla na lístoček.
,,Kráľovná školy osobne?" Nadvihla očami.
,,Čo ju sem zavialo ?" Spýtavo na mňa hľadela. Mykla som plecom.
,,Čo je vlastne zač ?" Nedalo mi.
Alex sa na mňa usmiala.
,,Dcérka zazobaných rodičov, ktorý jej všetko plnia do poslednej bodky. Kráľovná školy a kapitánka volejbalového tímu." Na chvíľku sa odmlčala.
,,Ty by si mala zapracovať na svojom spoločenskom živote, preboha. Kde si doteraz žila ?"