15. „Neexistujú zlé ženy - sú len ženy zanedbané." C. Chanel

265 9 3
                                    

Isabell

Kráčam na záhradu a najradšej by som sa prepadla pod zem. Aby na mňa nikto nemohol pozerať, aby sa mi za chrbtom nemohli smiať a hovoriť aká som hlúpa. Chcela som vrátiť čas a zostať pre všetkých neviditeľnou. Cítila som na chrbte pohľady ostatných a túžila zavrieť sa v mojom malom byte a zostať tam navždy.
Prešla som na verandu a oprela sa o zábradlie. Zavrela som oči a zhlboka sa nadýchla. Bola to všetko moja chyba. Vedela som to. Pobozkala som ho a myslela som, že to niečo znamenalo, keď mi bozk opätoval. Najhoršie na tom bolo, že prvý pocit nebol hnev, ale závisť. Závidela som tej čiernovlasej, že jej dal to,  čo som chcela ja.
,,Isabell." Za chrbátom mi zastal Lucas.
Potlačila som všetku žlč a usmiala sa naňho. Nebudem taká hlúpa, neukážem sa zranená.
Vložila som ruku do mojej malej cross kabelky a vytiahla z nej malú latkovú tastičku.
,,Nestihla som si ti dať darček."
Lucas pozeral na moju ruku, ktorá držala zabalený darček.
,,To si vôbec nemusela." Zvráštil obočie a na čele sa mu zobrazila malá vráska. Trápilo ho vôbec , že som ho s ňou videla, alebo to bral športovo?
,,To nestojí za reč." Vyrovnane som sa mu snažila odpovedať, aj keď vo svojom vnútri som viedla boj sama so sebou.
Otvoril taštičku a vybral z nej maly červený pletený náramok, z ktorého vysel malý prívesok v podobe hokejovej helmy. Usmial sa a moja vagína prestala spolupracovať. Chcela ho tam dole cítiť ako ho cítila pred chvíľou ta krava. Vzchop sa Isabell.
,,Ďakujem." Hlesol a nahol sa aby mi pobozkal líce. Moja sexuálna bohyňa spľasla ako balón napustený vodou po zrážke s chodníkom.
,,K tomu čo si videla." Začal a upieral na mňa tie skurvene krásne oči.
,,Nemusíš mi nič vysvetľovať. Nie je to moja vec. Každý ma svoje potreby a každý si ich podľa seba ukojí. Chápem to, tiež to mám tak."
Čo do pekla?! Fakt som to povedala ?
Mlč preboha.
Nadvihol obočie a zasmial sa.
,,Dobre vieme, že ty takáto nie si."
Dobre beriem späť, čo to dopekla on hovorí?
,,Nepoznáš ma." Odsekla som mu. Aj keď mal pravdu, jemu to nepoviem.
,,Už mám akú takú predstavu. Vyhľadávaš lásku, nehu. Ako to vy ženy radi hovoríte ? Spojenie duší."
WTF?!
,,Nevedela som, že si taký odborník na ženy."
Ruky som založila cez prsia. Keď som si uvedomila, že je to obranné gesto, rýchlo som ich spustila podlž tela.
,,Povedzme, že už mám prehľad." Prešiel si rukou cez vlasy a neprestal sa na mňa škeriť.

Chuť ho uškrtiť nenávratne vzrástla.

,,Prepáč, ale musím ťa vyviesť z omylu. Nie len muži majú radi sex." Samozrejme, že mi musel vstúpiť do tváre ruženec. Preklínam svoje telo.
,,Nevšimol som si, že by si si niekoho priniesla domov."
Hajzlík.
,,Zo slušnosti." Odfrkla som a venovala mu môj najoslnivejší úsmev.
,,Sama dobre vieš, že nie si taká. To sa mi na tebe páči Isabell a preto mám potrebu ťa chrániť ako sestru. Si krásna a nežná a každý chlap ťa tu dnes vyzlieka očami."
Úsmev mi opätoval.
,,Aj ty?" Pozerala som mu priamo do oči. Zaťal sánku.
,,To nie je podstatné. Sme priatelia. Tak to zostane. Ja by som ťa zničil."
Jeho telo hovorilo úplne niečo iné ako jeho ústa. Videla som to. Obišla som ho a zastavila som sa pri jeho ramene. Rukou som sa dotkla jeho ramena a kĺzala po nej až k lakťu. Pootvoril ústa a ja som sa nahla bližšie k nemu.
,,Takže ti nebude vadiť ak si k tebe domov pozvem chlapa?"
Biceps sa mu napol ale jeho tvár zostala v úplnom kľude. To ma ešte viac naštvalo.
,,Kľudne, Isabell."
Vo vnútri domu som zbadala Eathana a moja zničená vnútorná bohyňa chcela získať späť svoju podupanú dôstojnosť.
,,Musím ísť. Uži si večer Lucas." S týmito slovami som sa pohla od neho a dala som si záležať aby som s každým krokom zakrútila zadkom.

Pojeb sa Lucas.

Vošla som opäť do vnútra a mala som to nasmerované za Eathanom, keď ma Alexina ruka zastavila.
,,Ten Marcus je riadny debil."
Nadvihla som jedno obočie.
,,To viem, otázka znie ako si k tomu ty prišla."
,,Navrhol mi trojku so Samanthou." Od prekvapenie mi spadla sánka.
,,A?"
,,Čo a?" Kriticky na mňa pozrela.
Keď som mlčala dodala.
,,Jasné, že som odmietla, ale tá krava Samantha zostala. Určite si to niekde teraz rozdávajú."
,,To by ma neprekvapilo. Vykašli sa naňho. Je tu milión lepších chlapcov."
,,Ale nie takých pekných." V tom som jej nemohla oponovať.
Pohľadom som hľadala Eathana. Našla som ho tancovať.
,,Zatancujeme si?" Opýtala som sa Alex.
Prikývla a ja som ju chytila ta ruku a ťahala do stredu obývačky k ostatným. Náročky som sa postavila blízko Eathana.
Za pár minút sme už spolu všetci tancovali a ja som sa nevedela ubrániť sem tam pozrieť smerom k Lucasovi, ktorý stal s kamarátmi pri bare.
Alex ma drgla do pleca a kývla hlavou ku schodisku.
Pohľadom som tam prešla a sledovala ako Marcus kráča dole schodmi bez trička.
,,Kde má tričko preboha?" Videla som ako všetky ženy v miestnosti slintajú nad jeho vypracovaným pekáčom buchiet.
,,Vyliala som mu naňho rum s kolou." Mykla plecom.
,,A to si nevie dať druhé? Však sme uňho doma."

Marcus si to nakráčal rovno do kuchyne.
Chvíľu sme ešte tancovali, ale vzduch už bol ťažký a po cele mi stiekla kvapka potu.
,,Hneď sa vrátim, musím sa ísť napiť."
Cestou do kuchyne som plecom narazila do dievčaťa.
Už som mala na jazyku ospravedlňujúce sa slová, keď sa brunetka otočila a zazerala na mňa Sophie. V ústach mi vyschlo. Ihneď som sa poobzerala po okolí. Keď tu je ona, určite tu bude aj Jax. Zrejme si všimla ako pohľadom vystrašene skenujem miestnosť, lebo zvráštila čelo.
,,Nie je tu."
Tomu sa mi nechcelo veriť. Jax Vymetal každý večierok a nemyslím si, že by tento vynechal len preto, že je to Lucasova oslava narodenín.
,,Kde je?"
,,To teba nemusí zaujímať." Vyštekla mi do tváre.
,,Myslím, že musí. Určite si vieš domyslieť prečo Sophie."
,,Pár dní sa tu určite neobjaví, odišiel mimo mesto, takže sa ukľudní." S tými slovami sa otočila a tak mi dala najavo, že náš rozhovor je u konca.

Fajn.

Natočila som si z kohútika pohár vody. Plnými dúškami som hltala studenú vodu, ktorá mi príjemne chladili vnútro tela.

Začínala ma doháňať únava a najradšej by som už išla. Vlastne, nikto a nič ma tu nedrží. S myšlienkou, že si zavolám taxi som sa otočila na odchod, keď ma vyrušil tupý zvuk. Sledovala som ako sa Marcus  rozčapil trupom na kuchynskom ostrovčeku.

Bol na sračky.

Tričko mu stále chýbalo.

,,Kedy si uvedomíš, že si vo vlastnom dome a môžeš si zobrať aj iné tričko na seba?" Nadvihla som jedno obočie.
Chlapčenský sa zasmial a rukami pevne zvieral okraje stola. Ledva stál na nohách.
,,A brániť ti v tom aby si videla majstrovské dielo?"
Aj opitý bol stále arogantný. Aké prekvapivé.
,,Kde si nechala svojho pána božského?"
A ešte aj všímavý.
,,Neviem o čom hovoríš." Klamala som.
,,Zrejme už máš dosť Marcus."
Zasmial sa. Ruka mu skĺzla a hlavou smeroval k mramoru. Rýchlo som ho podchytila a zabránila stretu jeho hlavy s mramorom.
,,Poď pomôžem ti." Povedala som mu a prehodila si jeho ruku cez moje plecia. Pomaly som ho ťahala ku schodisku. Jeho hlava skĺzla na moje temeno.
,,To si mi práve ovoňal vlasy, Marcus?" Snažila som sa udržať vážny tón, ale proste to nešlo.
,,Už to asi tak bude." Snažil sa zasmiať, ale skôr to vyznelo akoby zakrochkal.
So smiechom som ho ďalej ťahala hore schodmi.
,,Viem o čo ti ide Izy."
,,Áno? Tak ma zasveť." S úsmevom na tvári som mu ďalej pomáhala zdolať schody. Bol kurevsky ťažký, ale užívala som si to. Bolo to zábavne.
,,Chceš aby Lucas žiarlil."
Úsmev mi klesol. Ako to, že ak opitý ako doga je bystrejší, ako ktokoľvek iný ?
,,Ktoré dvere sú tvoje?"
Zastavil sa a oprel sa o stenu.
,,Neodbočuj od témy."
,,Blúzniš. Si opitý. A teraz poď nech ťa mám z krku."
,,Vieš, na toho chudáka, s ktorým si tancovala nebude Lucas nikdy žiarliť, ale na niekoho konkrétneho zaručene bude."
,,Dobre Sherlock, počúvam." Aj tak som si myslela, že zajtra bude mať pamäť vygumovanú. Pomaly pokračoval na koniec chodby. Pred jednými z dvier zastal a stlačil kľučku.
,,Na mňa princezná."  Vošiel do izby a zvalil sa na posteľ.
Zasmiala som sa ako šialenec.
,,Navrhuješ aby som sa s tebou vláčila, aby Lucas žiarlil?"
,,To nebolo moc pekné od niekoho, kto potrebuje moju pomoc." Ledva som ho počula. Ani o nie sekundu na to zaspal.
Úžasne. Priniesla som mu pohár vody a v kabelke našla aspirín. Položila som ho vedľa nej na nočný stolík a odišla. Posledný krát pred zatvorením dverí som sa ešte naňho zahliadela. Pravidelne sa mu dvíhala hruď, spal na boku takže som usúdila, že bude v poriadku. S touto myšlienkou som opustila jeho izbu, jeho dom a nasmerovala si to k Lucasovi domov.

Nikdy ti neodpustím Where stories live. Discover now