Nikdy ti neodpustím

44. Marcus.

Marcus

Všetky tie slová, ktoré som mal na jazyku boli odrazu tak ťažké a nemohol som ich dostať zo seba.

Chcel som jej povedať, že som ju miloval od prvého dňa, keď som ju uvidel. Že všetky tie dni, ktoré som ju štval, boli len naša predohra.

Spravil by som to znova. Nedovolil by som aby sa jej niečo stalo.

Ležal som na zemi a ona sa zvíjala nado mnou.

Krv mi tiekla po tele a zafarbovala tak čistý sneh.
Držala mi ruku na bruchu a šialene plakala.
Bolesť v jej očiach bola neznesitelnejšia ako tá vychádzajúca z môjho tela.

Prvýkrát som nebol sebecký.
Jej prítomnosť v mojom živote ma zmenila. Už som nebol ľahostajný k okoliu, ženy som nebral ako samozrejmosť, ako potešenie, ako vec, ktorá je vždy po ruke, keď ju potrebuješ.

Ona zmenila celý môj svet. Ona sa stala celým mojim svetom.

Slzy jej tiekli po líci a kričala moje meno.

Zo všetkých zostávajúcich síl som zdvihol ruku a pohladil ju po líci. Utieral som jej slzy a pritom jej nechával na tvári červený pás mojej krvi. Krv kontrastovala s jej bielou pokožkou. Bola vystrašená na smrť, ale dnes to nebude jej deň. Dnes sa znova narodí.

,,Ži Isabell. Nech sa stane čokoľvek, neohliadaj sa späť." Neviem či ma počula, môj hlas mi už nepatril, neovládal som ani jeho intenzitu či silu.

Pomaly sa stmievalo a od kamenistej cesty sa odrážali svetlá policajných aút. Policajt mi tlačil na ranu a rozprával, nech ho vnímam, ale ako som mu mal vysvetliť, že nemôžem?
Za zákrutou som počul sirény sanitiek. Boli však vzdialené.

Kričala aby som nechal oči otvorené.

Chcel som, vážne som chcel, ale viečka boli čoraz ťažšie a nedokázal som na dlho nad nimi prevziať kontrolu.

Sústredil som sa iba na ňu.

Hlavu mi položila do jej lona. Hladkala ma po vlasoch.

Dýchanie sa mi zhoršilo. Každý nádych ma bolel čoraz viac.

,,Neopováž sa zavrieť oči." Dunel mi jej hlas v ušiach.

Hľadel som do jej sklenených očí a snažil sa zapamätať ich farbu, každý jeden odtieň a flačik.

Sirény sa blížili, ale vedel som, že to nestihnú.

Telo mi ochablo a ruka mi z jej líca spadla na zem vedľa tela.

Plakala. Tak strašne plakala a ja som ju tak nechcel vidieť. Bola dobitá. Preklínal som Jaxa.

Pozrel som sa pred seba. Nad Jaxovim nevládnym telom stáli další policajti. Už mu nepomáhali. Nebolo treba. Kvôli nemu sa stalo toto všetko. Aj keď bol mŕtvy, nenávidel som ho. Nenávidel som predstavu, že som ju nenašiel skôr. Nenávidel som jeho, že ju dokázal udrieť. Nenávidel som seba, že som meškal. Toľko náhodných udalostí nás doviedli práve do tohto bodu, z ktorého nebolo úniku.

Isabelline dlane spočinuli na mojich lícach.
,,Nesmieš ma opustiť, nikdy by som ti to neodpustila. Nemôžem byť bez teba." Hlas sa jej triasol.

Bolo roztomilé, že si myslela, že mám nad tým akúkoľvek kontrolu.
,,Prežiješ, moja malá bojovníčka." Zachrapčal som drzo.
Na chvíľku sa pousmiala, potom mi však z úst stiekol pramienok krvi a jej oči sa rozšírili.

,,Milujem ťa."
Z pľúc sa mi stratil všetok vzduch. Nedokázal som povedať, či som tie slová vôbec vyslovil.
Dúfam, že áno.

Sirény boli opäť o kúsok bližšie.

Vnímal som Lucasovu prítomnosť. Bol som za ňu rád. On sa o ňu postará.

Pozeral som na neho bez toho aby som sa snažil čokoľvek povedať. Rozumel mi.

So slzami v očiach mi prikývol. Vedel o čo ho žiadam.

Posledný krát som pozrel na Isabell.
,,Nikdy ti neodpustím, ak nebudeš bojovať Marcus. Bojuj. Kvôli nám." Snažila sa rozprávať pomedzi vzlyky.
,,Sľúbil si mi, že to bude v poriadku. Prečo si mi klamal?" Jej hlas bol čo raz tichší.
,,Milujem ťa, toto mi nemôžeš spraviť."
Tie slová, ktoré naplnili moje srdce šťastím boli posledné, čo som počul.
Tma si zobrala moje telo. Zavrel som oči a už som ich nedokázal otvoriť. Šum zrazu utíchol a moje pľúca sa posledný krát nadýchli.

Nič viac neprišlo.
Nič uz viac nemohlo prísť.
Môj osud bol spečatený a nezvratne odsúdený na zánik, ale aj tak som bol šťastný, že ona, že jediná osoba, ktorá ma kedy urobila šťastným bude žiť a urobí veľkú dieru do tohto skurveného sveta. Nebude sama, bude mať Lucasa.

Tomu skutočne verím.

Prial by som si, aby som mohol vrátiť hodiny. Našiel by som ťa a miloval by som ťa dlhšie."
- Neznámy autor.